Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 52

तच्च दैवकृतं मत्वा न शुशोच महामतिः । देवो वा मानवो वापि को हि दवाद्विमुच्यते

tacca daivakṛtaṃ matvā na śuśoca mahāmatiḥ | devo vā mānavo vāpi ko hi davādvimucyate

ഇത് ദൈവകൃതമാണെന്ന് അറിഞ്ഞ ആ മഹാമതി ദുഃഖിച്ചില്ല. ദേവനായാലും മനുഷ്യനായാലും—വിധി നിശ്ചയിച്ചതിൽ നിന്ന് ആര് രക്ഷപ്പെടും?

तत्that
तत्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
दैवकृतम्done by fate/divine
दैवकृतम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootदैवकृत (प्रातिपदिक; दैव + कृत)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (दैवेन कृतम्)
मत्वाhaving considered
मत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootमन् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive) ‘having thought/considered’
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
शुशोचgrieved
शुशोच:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootशुच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; शुच् = शोचति (to grieve)
महामतिःthe great-minded (man)
महामतिः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमहामति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः कर्मधारयः (महान् मतिः यस्य)
देवःa god
देवः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (disjunctive particle ‘or’)
मानवःa human
मानवः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थ (even/also)
कःwho
कः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; प्रश्नवाचक सर्वनाम (interrogative)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (particle ‘indeed/for’)
दवात्from the forest-fire
दवात्:
Apādāna (अपादान/Source)
TypeNoun
Rootदव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; ‘दव’ = दावाग्नि/वनाग्नि (forest-fire)
विमुच्यतेis freed/escapes
विमुच्यते:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवि + मुच् (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि/मध्यस्थ-भावे ‘is freed/escapes’

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages

Scene: Nandabhadra stands near a lamp and water-pot, eyes calm, palms joined; behind him a faint wheel of fate/time (kāla-cakra) motif; mourners around show grief, while he embodies śānta acceptance.

N
Nandabhadra

FAQs

Accepting providence (daiva) with equanimity is praised as a mark of great-minded dharma.

No site is specified in this verse; it teaches a universal dharmic principle.

None; the emphasis is on inner discipline—non-grief and acceptance.