Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 67

मनसापि न कर्तव्यमेनोत्र विजिगीषुणा । अत्रत्यमक्षयं यस्मात्सुकृतं सुकृतेतरम्

manasāpi na kartavyamenotra vijigīṣuṇā | atratyamakṣayaṃ yasmātsukṛtaṃ sukṛtetaram

യഥാർത്ഥ വിജയം ആഗ്രഹിക്കുന്നവൻ ഇവിടെ മനസ്സിലുപോലും പാപം ചെയ്യരുത്; കാരണം ഈ സ്ഥലത്ത് ചെയ്ത കർമ്മം—പുണ്യമോ പാപമോ—അക്ഷയമാകുന്നു.

मनसाby mind
मनसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha/Emphasis
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/also, even)
not
:
Pratishedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
कर्तव्यम्should be done
कर्तव्यम्:
Kriya (Implied obligation)
TypeAdjective
Rootकर्तव्य (कृदन्त-प्रातिपदिक; √कृ (धातु) + तव्यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तव्यत्-प्रत्ययान्त (gerundive)
एनःsin / offense
एनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उत्रhere (in this place)
उत्र:
Adhikarana (Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootउत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक; ‘there/ here’—contextually ‘here’)
विजिगीषुणाby one who seeks victory
विजिगीषुणा:
Kartr-karana (Agent / by)
TypeNoun
Rootवि + जिगीषु (कृदन्त-प्रातिपदिक; √जि (धातु) + सन् (desiderative) + उ (उणादि/इच्छार्थ)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; इच्छार्थक (desiderative) ‘one wishing to conquer’
अत्रत्यम्belonging to this place
अत्रत्यम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअत्र + त्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अव्यय-तत्पुरुषः ‘अत्र भवम्’
अक्षयम्imperishable
अक्षयम्:
Vidheyavisheshana (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootअक्षय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
यस्मात्because
यस्मात्:
Hetu (Cause)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-एकवचनरूपेण हेतु-अव्ययवत् (ablative used as causal ‘because’)
सुकृतम्merit / good deed
सुकृतम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसु + कृत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √कृ (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः ‘सु कृतम्’
सुकृत-इतरम्other than merit (i.e., demerit)
सुकृत-इतरम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसुकृत + इतर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘सुकृतात् इतरम्’

Śiva

Tirtha: Kāśī-kṣetra

Type: kshetra

Listener: vijigīṣuṇaḥ (one seeking true victory) / dvijāḥ

Scene: A symbolic scene: Kāśī as a luminous field where deeds crystallize—on one side, a devotee restrains mind and senses; on the other, shadowy forms of inner vice dissolve under awareness; the city’s sacred aura suggests ‘akṣaya’ inscription of karma.

K
Kāśī
K
Karma
P
Puṇya
P
Pāpa

FAQs

Because actions in Kāśī carry lasting spiritual weight, one must guard even thoughts and avoid wrongdoing.

Kāśī as a kṣetra where karma is described as akṣaya (imperishable).

An ethical prescription: refrain from sin even mentally while living/acting in Kāśī.