Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 14

अभिरक्षाभितो विप्र प्रसन्नः शरणागतान् । पश्य हुंडं तुहुंडं च कुजंभं जंभमेव च

abhirakṣābhito vipra prasannaḥ śaraṇāgatān | paśya huṃḍaṃ tuhuṃḍaṃ ca kujaṃbhaṃ jaṃbhameva ca

ഹേ വിപ്രാ, ശരണാഗതരോടു പ്രസന്നനായി ഞങ്ങളെ എല്ലാദിക്കിലും കാത്തരുളുക. നോക്കുക—ഹുണ്ട, തുഹുണ്ട, കുജംഭ, ജംഭയും.

अभिरक्षO Protector
अभिरक्ष:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअभिरक्ष (प्रातिपदिक; √रक्ष् (धातु) से नामधातु/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; (नाम/उपाधि)
अभितःall around
अभितः:
Desha (Spatial/देश)
TypeIndeclinable
Rootअभितः (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्गार्थ/परितः-वाचक (adverb: on all sides/around)
विप्रO Brahmin
विप्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
प्रसन्नःgracious/pleased
प्रसन्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न (कृदन्त; प्र + √सद् (धातु) क्त/न)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम् (त्वम्/सः implied)
शरणागतान्those who have sought refuge
शरणागतान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक) + आगत (कृदन्त; आ + √गम् (धातु) क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (शरणं आगताः)
पश्यsee/behold
पश्य:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलोट् (Imperative), परस्मैपद, मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
हुंडम्Huṇḍa (name)
हुंडम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहुंड (प्रातिपदिक; नाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; व्यक्तिनाम
तुहुंडम्Tuhuṇḍa (name)
तुहुंडम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतुहुंड (प्रातिपदिक; नाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; व्यक्तिनाम
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-सम्बन्धक अव्यय
कुजंभम्Kujaṃbha (name)
कुजंभम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुजंभ (प्रातिपदिक; नाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; व्यक्तिनाम
जंभम्Jaṃbha (name)
जंभम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजंभ (प्रातिपदिक; नाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; व्यक्तिनाम
एवindeed
एव:
Avadharana (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-सम्बन्धक अव्यय

Andhaka (or daitya-side speaker) to Śukra (deduced)

Scene: A ringed battlefield: supplicants cluster around a calm Brahmin protector, pleading for defense on all sides; looming enemy champions—Huṇḍa, Tuhuṇḍa, Kujaṃbha, Jaṃbha—are pointed out in the distance.

Ś
Śukra
H
Huṇḍa
T
Tuhuṇḍa
K
Kujaṃbha
J
Jaṃbha

FAQs

The motif of śaraṇāgati—appealing for protection—shows how refuge is sought in moments of crisis.

The Kāśīkhaṇḍa’s overall focus is Kāśī; this verse itself lists participants in the narrative rather than a tīrtha.

None; it is a plea for protection and a pointing out of allies/warriors.