Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 25

इति तिष्ठति पिंगाक्षे साटवी नगरायिता । अध्वनीने ऽध्वगान्कोपि न रुणद्धि ससाध्वसः

iti tiṣṭhati piṃgākṣe sāṭavī nagarāyitā | adhvanīne 'dhvagānkopi na ruṇaddhi sasādhvasaḥ

ഇങ്ങനെ, ഹേ പിംഗാക്ഷ, ആ അരണ്യം നഗരത്തെപ്പോലെ ആയി. ആ പാതയിൽ ആരും യാത്രക്കാരെ തടഞ്ഞില്ല; ആരും ഭയത്തോടെ നിലകൊണ്ടുമില്ല.

itithus
iti:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरणार्थक-अव्यय (quotative)
tiṣṭhatistands/remains
tiṣṭhati:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootsthā (धातु)
Formलट्-लकारः, परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
piṃgākṣein/at Piṅgākṣa (the tawny-eyed one)
piṃgākṣe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpiṃga + akṣi (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्; बहुव्रीहिः (piṃge akṣiṇī yasya saḥ)
that (she/it)
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
aṭavīforest
aṭavī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootaṭavī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
nagarāyitāmade like a city
nagarāyitā:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnagara (प्रातिपदिक)
Formकृदन्तम्; क्त-प्रत्ययान्त (past participle) from denominative √nagarāy (नागरायति), स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विधेय-विशेषणम्
adhvanīneon the road
adhvanīne:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootadhvanīna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; 'अध्वनि' इत्यर्थे (on the road)
adhvagāntravellers
adhvagān:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootadhvaga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
kaḥwho/anyone
kaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; प्रश्नार्थकः
apieven/at all
api:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअपि-अव्यय (even/also; here: 'anyone at all')
nanot
na:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
ruṇaddhiblocks/stops
ruṇaddhi:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootrudh (धातु)
Formलट्-लकारः, परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
sa-sādhvasaḥwith fear/afraid
sa-sādhvasaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa (अव्यय/उपसर्गसदृश) + sādhvasa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सह-तत्पुरुषः (sādhvasena saha)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Āviṃdhyāṭavī (route-kshetra)

Type: kshetra

Listener: Piṅgākṣa (vocative)

Scene: A once-dark forest now shows lamps, shelters, and orderly movement like a town; travelers walk unimpeded on a broad road; the atmosphere is calm and fearless.

P
Piṅgākṣa
A
aṭavī (forest)
A
adhvan (road)

FAQs

When dharma protects the vulnerable, even wilderness turns into a ‘city’—a symbol of safety and civilization.

The Kāśī pilgrimage landscape is implied, especially the routes and forests connected to tīrtha-travel.

None explicitly; the verse praises social dharma—ensuring safe passage for pilgrims.