Previous Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 80

कथयति शिवकीर्तिं संसृतेर्मुक्तिहेतुं प्रणमति शिवयोगिध्येयमीशांघ्रिपद्मम् । रचयति शिवभक्तोद्भासि भाले त्रिपुंड्रं न पुनरिह जनन्या गर्भवासं भजेत्सः

kathayati śivakīrtiṃ saṃsṛtermuktihetuṃ praṇamati śivayogidhyeyamīśāṃghripadmam | racayati śivabhaktodbhāsi bhāle tripuṃḍraṃ na punariha jananyā garbhavāsaṃ bhajetsaḥ

സംസാരമുക്തിക്ക് ഹേതുവായ ശിവകീർത്തി പ്രസ്താവിക്കുന്നവൻ, ശിവയോഗികൾ ധ്യാനിക്കുന്ന ഈശ്വരന്റെ പദ്മപാദങ്ങളിൽ പ്രണമിക്കുന്നവൻ, ശിവഭക്തിയിൽ ദീപ്തമായ ത്രിപുണ്ഡ്രം നെറ്റിയിൽ രേഖപ്പെടുത്തുന്നവൻ—അവൻ വീണ്ടും ഇവിടെ മാതൃഗർഭവാസം അനുഭവിക്കുകയില്ല।

कथयतिtells/recites
कथयति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
शिवकीर्तिम्Śiva’s fame/glory
शिवकीर्तिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिव + कीर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—शिवस्य कीर्तिः (षष्ठी-तत्पुरुष)
संसृतेःof worldly existence
संसृतेः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसंसृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
मुक्तिहेतुम्the cause of liberation
मुक्तिहेतुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्ति + हेतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—मुक्तेः हेतुḥ (षष्ठी-तत्पुरुष)
प्रणमतिbows down
प्रणमति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनम् (धातु)
Formप्र-उपसर्ग; लट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
शिवयोगिध्येयम्that which is to be meditated on by Śiva-yogins
शिवयोगिध्येयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootशिव + योगिन् + ध्येय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—शिवस्य योगिनां ध्येयम् (षष्ठी-तत्पुरुष, बहुपद)
ईशाङ्घ्रिपद्मम्the lotus of the Lord’s feet
ईशाङ्घ्रिपद्मम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootईश + अङ्घ्रि + पद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—ईशस्य अङ्घ्रिः (पादः) तस्य पद्मम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
रचयतिmakes/arranges
रचयति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootरच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
शिवभक्तोद्भासिshining with devotion to Śiva
शिवभक्तोद्भासि:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootशिव + भक्त + उद्भासिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; ‘त्रिपुण्ड्रम्’ विशेषण; समासः—शिवस्य भक्त्या उद्भासि (तत्पुरुष/उपपद-तत्पुरुष)
भालेon the forehead
भाले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभाल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
त्रिपुण्ड्रम्tripuṇḍra mark
त्रिपुण्ड्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि + पुण्ड्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
इहhere (in this world)
इह:
Adhikarana (Location-sense/अधिकरणार्थ)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (adverb of place)
जनन्याःof a mother
जनन्याः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजननी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
गर्भवासम्dwelling in the womb
गर्भवासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगर्भ + वास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—गर्भे वासः (सप्तमी-तत्पुरुष)
भजेत्would partake/undergo
भजेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन

Sūta (narrator, contextually)

Tirtha: Tripuṇḍra-dhāraṇa and Śiva-kīrtana (practice-mahātmya)

Type: kshetra

Scene: A devotee stands before a Śiva-liṅga, hands folded then prostrating; forehead bears bright tripuṇḍra; around him Śiva-yogins meditate on the Lord’s lotus-feet; a subtle vision of the womb/saṃsāra dissolves into light, symbolizing no rebirth.

Ś
Śiva
T
Tripuṇḍra
Ś
Śiva-yogins

FAQs

Śiva-kīrtana, reverence to Śiva’s feet, and wearing Tripuṇḍra with devotion are presented as direct means toward liberation and freedom from rebirth.

No specific tīrtha is named; the verse glorifies Śaiva devotional markers and practices as liberating.

Proclaiming Śiva’s glory, bowing to Śiva’s lotus-feet, and applying Tripuṇḍra on the forehead as an expression of Śiva-bhakti.