Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 23

कदा पश्यति तीर्थं वै कदा नस्तारयिष्यति । इति प्रतीक्षां कुर्वन्ति पुत्राणां सततं नृप । शूलभेदे नरः स्नात्वा दृष्ट्वा शूलधरं सकृत्

kadā paśyati tīrthaṃ vai kadā nastārayiṣyati | iti pratīkṣāṃ kurvanti putrāṇāṃ satataṃ nṛpa | śūlabhede naraḥ snātvā dṛṣṭvā śūladharaṃ sakṛt

“അവൻ എപ്പോൾ തീർത്ഥം ദർശിക്കും—എപ്പോൾ ഞങ്ങളെ തരിക്കും?” എന്നു, ഹേ രാജാവേ, പിതൃകൾ പുത്രന്മാരെ നിരന്തരം കാത്തിരിക്കുന്നു. എന്നാൽ ശൂലഭേദത്തിൽ സ്നാനം ചെയ്ത് ഒരിക്കൽ പോലും ശൂലധാരിയായ ശിവനെ ദർശിച്ചാൽ അവന്‍ നിശ്ചയമായും മോക്ഷം ലഭിക്കുന്നു.

कदाwhen
कदा:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootकदा (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb: 'when')
पश्यतिsees
पश्यति:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (singular)
तीर्थम्the sacred ford/pilgrimage place
तीर्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (neuter), द्वितीया-विभक्ति (accusative), एकवचन (singular)
वैindeed
वै:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/उपपद-अव्यय (emphatic particle)
कदाwhen
कदा:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootकदा (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
नःof us / our
नः:
Sampradāna/Adhikāra (Beneficiary/possessor: 'of us')
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), षष्ठी-विभक्ति (genitive), बहुवचन (plural); एन्क्लिटिक रूप 'नः'
तारयिष्यतिwill deliver/save
तारयिष्यति:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√तॄ (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple future), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (singular); causative sense in usage 'to cause to cross/save'
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
प्रतीक्षाम्waiting/expectation
प्रतीक्षाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रतीक्षा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (feminine), द्वितीया-विभक्ति (accusative), एकवचन (singular)
कुर्वन्तिdo / keep (waiting)
कुर्वन्ति:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन (plural)
पुत्राणाम्of (their) sons
पुत्राणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), षष्ठी-विभक्ति (genitive), बहुवचन (plural)
सततम्always
सततम्:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
नृपO king
नृप:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), सम्बोधन-विभक्ति (vocative), एकवचन (singular)
शूलभेदेat Śūlabheda (place)
शूलभेदे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशूलभेद (प्रातिपदिक: शूल + भेद)
Formपुंलिङ्ग (masculine), सप्तमी-विभक्ति (locative), एकवचन (singular); षष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative): 'शूलस्य भेदः'
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (nominative), एकवचन (singular)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√स्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव (indeclinable verbal), 'having bathed'
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव (indeclinable verbal), 'having seen'
शूलधरम्the trident-bearer (Śiva)
शूलधरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशूलधर (प्रातिपदिक: शूल + धर)
Formपुंलिङ्ग (masculine), द्वितीया-विभक्ति (accusative), एकवचन (singular); उपपद-तत्पुरुष: 'शूलं धरति'
सकृत्once
सकृत्:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसकृत् (अव्यय)
Formपरिमाण/आवृत्त्यर्थक-अव्यय (adverb: once)

Sūta (Lomaharṣaṇa) addressing a King (nṛpa) (deduced from vocative nṛpa)

Tirtha: Śūlabheda

Type: kshetra

Listener: Nṛpa (King)

Scene: A son-pilgrim reaches a forested ford named Śūlabheda, bathes, and beholds Śiva as Śūladhara; in the subtle background, pitṛs wait with uplifted hands, their faces turning from anxiety to relief.

Ś
Śūlabheda
Ś
Śūladhara (Śiva)
P
Pitṛs (implicitly)

FAQs

Pilgrimage and devotion are portrayed as acts of filial responsibility that uplift the pitṛs; Śiva-darśana is especially salvific.

Śūlabheda-tīrtha, where bathing and seeing Śiva (Śūladhara) grants deliverance to one’s ancestral line.

Snāna (ritual bath) at Śūlabheda and darśana of Śiva, even once.