Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

युद्धकाण्डे द्विनवतितमः सर्गः

Indrajit’s Fall, Rama’s Embrace, and Sushena’s Battlefield Healing

विशल्यःक्रियतांक्षिप्रंसौमित्रिस्सविभीषणः ।।।।ऋक्ष्वानरसैन्यानांशूराणांद्रुमयोधिनाम् ।येचाप्यन्येऽत्रयुध्यन्तिसशल्याव्रणिनस्तथा ।।।।तेऽपिसर्वेप्रयत्नेनक्रियन्तांसुखिनस्तथा ।

viśalyaḥ kriyatāṃ kṣipraṃ saumitriḥ sa-vibhīṣaṇaḥ |

ṛkṣa-vānara-sainyānāṃ śūrāṇāṃ druma-yodhinām |

ye cāpy anye 'tra yudhyanti saśalyā vraṇinas tathā |

te 'pi sarve prayatnena kriyantāṃ sukhinas tathā ||6.92.21||

സൗമിത്രിയെയും വിഭീഷണനെയും വേഗത്തിൽ അമ്പുകളുടെ ശല്യത്തിൽ നിന്ന് മോചിപ്പിക്കണം. കൂടാതെ ഋക്ഷ-വാനരസൈന്യത്തിലെ വൃക്ഷയോധികളായ ശൂരന്മാരും, ഇവിടെ യുദ്ധം ചെയ്യുന്ന മറ്റു ശല്യബാധിതരായ വ്രണിതരുമായ എല്ലാവരെയും പരിശ്രമത്തോടെ ചികിത്സിച്ച് സുഖസ്ഥരാക്കണം.

viśalyaḥfree of arrow-shafts
viśalyaḥ:
Karma-samānādhikaraṇa (कर्मसमानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootvi + śalya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विधेयविशेषणम् (saumitriḥ); तत्पुरुषसमासः (शल्यवर्जितः)
kriyatāmlet (him) be made/treated
kriyatām:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√kṛ (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोगः (passive imperative)
kṣipramquickly
kṣipram:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkṣipra (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; शीघ्रार्थक क्रियाविशेषणम्
saumitriḥSaumitra (Lakshmana)
saumitriḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsaumitri (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन
sa-vibhīṣaṇaḥtogether with Vibhishana
sa-vibhīṣaṇaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa + vibhīṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषणम् (saumitriḥ); तत्पुरुषसमासः (विभीषणेन सह)
ṛkṣa-vānara-sainyānāmof the bear-and-monkey troops
ṛkṣa-vānara-sainyānām:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootṛkṣa + vānara + sainya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी बहुवचन; तत्पुरुषसमासः (ऋक्षवānarāṇāṃ sainyam)
śūrāṇāmof the heroes
śūrāṇām:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśūra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी बहुवचन; (sainyānām) विशेषण/सम्बन्ध
druma-yodhināmof those who fight with trees
druma-yodhinām:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdruma + yodhin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी बहुवचन; तत्पुरुषसमासः (द्रुमैः युध्यन्ते)
yewho
ye:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
apialso
api:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; अपि (also/even)
anyeothers
anye:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन
atrahere
atra:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb)
yudhyantifight
yudhyanti:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√yudh (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन
saśalyāḥwith arrow-shafts
saśalyāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa + śalya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम् (anye); तत्पुरुषसमासः (शल्येन सह)
vraṇinaḥthe wounded
vraṇinaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvraṇin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; 'wounded ones'
tathālikewise
tathā:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अनुरूपार्थक
tethey
te:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; सर्वनाम
apialso
api:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; अपि (also)
sarveall
sarve:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम् (te)
prayatnenawith effort
prayatnena:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootprayatna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया एकवचन
kriyantāmlet them be treated/made
kriyantām:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√kṛ (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि प्रयोगः (passive imperative)
sukhinaḥhappy/at ease
sukhinaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootsukhin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विधेयविशेषणम् (te)
tathālikewise
tathā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरुक्त-समुच्चयार्थक

"Let Vibheeshana and Saumithri be treated quickly. Let all the army of Bears and others who fought with trees, and the heroes be treated. Let all others who fought in the battlefield and wounded be also healed by your effort and make them happy."

L
Lakṣmaṇa (Saumitri)
V
Vibhīṣaṇa
Ṛkṣas (bears)
V
Vānaras
S
Suṣeṇa

FAQs

Dharma is welfare-oriented governance: a righteous leader ensures medical care not only for the elite but for all wounded allies, reflecting impartial compassion.

Rāma instructs Suṣeṇa to urgently remove arrows and treat Lakṣmaṇa, Vibhīṣaṇa, and the wounded among the bear and vānar forces.

Inclusive compassion and accountability—Rāma’s concern extends across the entire allied army.