Shloka 69

निर्भिद्यमानस्सहसासहमानश्चतान् शरान् ।।।।कुम्भस्यधनुराक्षिप्यबभञ्जेन्द्रधनुष्प्रभम् ।

nirbhidyamānaḥ sahasā sahamānaś ca tān śarān | kumbhasya dhanur ākṣipya babhañjendra-dhanuṣprabham ||

ശരീരം കുത്തിപ്പൊളിക്കപ്പെടുകയും ആ അമ്പുകളെ സഹിക്കുകയും ചെയ്തിട്ടും, അവൻ പെട്ടെന്നു കുംഭന്റെ ഇന്ദ്രധനുസ്സുപോലെ ദീപ്തമായ വില്ല് പിടിച്ചെടുത്തു ഒടിച്ചു കളഞ്ഞു.

निर्भिद्यमानःbeing pierced
निर्भिद्यमानः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिर् + भिद् (धातु) → निर्भिद्यमान (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकाले कर्मणि/भावे शतृ-प्रत्यय (present participle passive sense); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृपदस्य (सः/वानराधिपतिः) विशेषणम्—‘being pierced’
सहसाsuddenly/forcibly
सहसा:
Adhikarana (अधिकरण; manner)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb) ‘suddenly/forcibly’
सहमानःenduring, tolerating
सहमानः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसह् (धातु) → सहमान (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकाले कर्तरि शतृ; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘enduring’—कर्तृविशेषणम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-निपात (conjunction)
तान्those
तान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘those’—शरान् इति विशेषणम्
शरान्arrows
शरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
कुम्भस्यof Kumbha
कुम्भस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootकुम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
धनुःbow
धनुः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; आक्षिप्य इति क्रियायाः कर्म
आक्षिप्यhaving snatched/pulled away
आक्षिप्य:
Kriya (क्रिया; पूर्वकालिक)
TypeVerb
Rootआ + क्षिप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); ‘having snatched/pulled’
बभञ्जbroke
बभञ्ज:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभञ्ज् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
इन्द्रधनुष्प्रभम्rainbow-like (splendid)
इन्द्रधनुष्प्रभम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootइन्द्रधनुस् + प्रभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमान-तत्पुरुषः (इन्द्रधनुषः प्रभा इव) ‘rainbow-like’—धनुः इति विशेषणम्

He snatched the bow of Kumbha forcibly which was like Indra's rainbow, pulled it and broke, while tolerating the pain of the arrows.

S
Sugrīva (implied as the actor)
K
Kumbha
I
Indra (via Indra’s rainbow simile)

FAQs

Kṣānti with resolve: enduring pain without abandoning one’s duty, and acting decisively to neutralize harm.

Despite being struck by arrows, Sugrīva closes in, grabs Kumbha’s bow, and breaks it to blunt the enemy’s attack.

Titikṣā (forbearance) and śaurya (heroic decisiveness).