Previous Verse
Next Verse

Shloka 55

इन्द्रजितः ब्रह्मास्त्र-यागः तथा वानरसेनाविध्वंसः

Indrajit’s Brahmastra Rite and the Crushing of the Vanara Host

तेशक्रजिद्बाणविशीर्णदेहामायाहताविस्वरमुन्नदन्तः ।रणेनिपेतुर्हरयोऽद्रिकल्पायथेन्द्रवज्राभिहतानगेन्द्राः ।।।।

te śakrajidbāṇaviśīrṇadehā māyāhatā visvaram unnadantaḥ |

raṇe nipetur harayo 'drikalpā yathendravajrābhihatā nagendrāḥ ||

ഇന്ദ്രജിത്തിന്റെ ബാണങ്ങളാൽ ശരീരം ചിതറിപ്പോയ, മായയാൽ പ്രഹരിക്കപ്പെട്ട് കർക്കശസ്വരത്തിൽ നിലവിളിച്ച പർവ്വതസദൃശ വാനരർ യുദ്ധത്തിൽ വീണു—ഇന്ദ്രവജ്രം തട്ടി തകർന്ന മഹാശിഖരങ്ങൾപോലെ.

तेthey
ते:
कर्ता (Karta/Agent)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nominative plural, masc.)
शक्रजित्-बाण-विशीर्ण-देहाःwhose bodies were torn by Indrajit’s arrows
शक्रजित्-बाण-विशीर्ण-देहाः:
विशेषणम् (Adjectival to Karta)
TypeAdjective
Rootशक्रजित् (प्रातिपदिक) + बाण (प्रातिपदिक) + विशीर्ण (शीॄ धातु, क्त-प्रत्यय) + देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.); बहुपद-तत्पुरुषसमासः; क्त-प्रत्ययान्त ‘torn’; विशेषणम् (of हरयः)
माया-हताःstruck by illusion
माया-हताः:
विशेषणम् (Adjectival to Karta)
TypeAdjective
Rootमाया (प्रातिपदिक) + हत (हन् धातु, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.); क्त-प्रत्ययान्त (PPP)
विस्वरम्discordantly
विस्वरम्:
क्रियाविशेषणम् (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootविस्वर (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्ययवत् (adverbial accusative used as indeclinable)
उन्नदन्तःshouting / roaring
उन्नदन्तः:
विशेषणम् (Adjectival to Karta)
TypeAdjective
Rootउत् + नद् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले (Present active participle); पुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.)
रणेin battle
रणे:
अधिकरणम् (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-एकवचनम् (Locative singular, neut.)
निपेतुःfell down
निपेतुः:
क्रिया (Verb/Action)
TypeVerb
Rootनि + पत् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः बहुवचनम् (3rd pl.)
हरयःthe Vanaras
हरयः:
कर्ता (Karta/Agent)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nominative plural, masc.)
अद्रि-कल्पाःmountain-like
अद्रि-कल्पाः:
विशेषणम् (Adjectival to हरयः)
TypeAdjective
Rootअद्रि (प्रातिपदिक) + कल्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.); उपमान-विशेषणम् (like mountains)
यथाas / like
यथा:
उपमान-सम्बन्धः (Simile marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्ययम् (comparative particle)
इन्द्र-वज्र-अभिहताःstruck by Indra’s thunderbolt
इन्द्र-वज्र-अभिहताः:
विशेषणम् (Adjectival to नगेन्द्राः)
TypeAdjective
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक) + वज्र (प्रातिपदिक) + अभिहत (हन् धातु, क्त-प्रत्यय; उपसर्गः अभि)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.); क्त-प्रत्ययान्त (PPP)
नगेन्द्राःmountain-lords (great mountains)
नगेन्द्राः:
उपमानम् (Upamāna/Standard of comparison)
TypeNoun
Rootनग (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nominative plural, masc.)

In the battle, the Vanaras who were like mountains, became victims of cheating, and were struck by Indrajith's thunderbolt like arrows. Their bodies were broken and shrieking in discordant tones they fell like mountains.

I
Indrajit (Śakrajit)
V
Vanaras (harayaḥ)
I
Indra (as simile: indravajra)

FAQs

The text points to adharma through māyā (deceptive force): harm inflicted through illusion violates the spirit of truthful, honorable engagement (satya in action).

Vanara warriors are grievously wounded by Indrajit’s unseen, deceptive assault and collapse on the battlefield.

The Vanaras’ endurance and massed strength are implied by the “mountain-like” image, even as they are overwhelmed.