Previous Verse
Next Verse

Shloka 62

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

स शैलशृङ्गाभिहतश्चुकोपननादरोषाच्चविवृत्यवक्त्रम् ।व्याविध्यशूलं च तटित्प्रकाशंचिक्षेपहर्यृक्षिपतेर्वधाय ।।।।

sa śailaśṛṅgābhihataś cukopa nanāda roṣāc ca vivṛtya vaktram | vyāvidhya śūlaṃ ca taṭitprakāśaṃ cikṣepa haryṛkṣipater vadhāya ||

ശൈലശിഖരത്തിന്റെ പ്രഹരത്തിൽ അവൻ ക്രോധംകൊണ്ട് ജ്വലിച്ചു; വായ് തുറന്ന് രോഷത്തോടെ ഗർജിച്ചു. പിന്നെ മിന്നൽപോലെ പ്രകാശിക്കുന്ന ശൂലം ചുഴറ്റി വാനര-ഋക്ഷാധിപനായ സുഗ്രീവനെ വധിക്കാനായി എറിഞ്ഞു.

सःhe
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्तरि), एकवचनम्; सर्वनाम
शैलशृङ्गाभिहतःstruck by a mountain-peak
शैलशृङ्गाभिहतः:
कर्ता (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootशैल-शृङ्ग- (प्रातिपदिक) + अभि-√हन् (धातु) → अभिहत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः (भूतकर्मणि कृदन्तः) ‘अभिहत’ = struck; समासः: शैलशृङ्गेण अभिहतः (तृतीया-तत्पुरुषः)
चुकोपbecame furious
चुकोप:
क्रिया
TypeVerb
Root√कुप् (धातु) (कोपने)
Formलिट्-लकारः (परोक्शभूत/परफेक्ट), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
ननादroared / made a loud sound
ननाद:
क्रिया
TypeVerb
Root√नद् (धातु) (शब्दे)
Formलिट्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
रोषात्from anger / out of rage
रोषात्:
अपादान (हेतु)
TypeNoun
Rootरोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, पञ्चमी-विभक्तिः (हेतोः/अपादानार्थे), एकवचनम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (निपात/अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
विवृत्यhaving opened (wide)
विवृत्य:
पूर्वकाल-क्रिया (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootवि-√वृ (धातु) (वरणे/उद्घाटने) → विवृत्य
Formक्त्वा-प्रत्ययान्तः अव्ययभावः (gerund/absolutive) = having opened
वक्त्रम्mouth / face
वक्त्रम्:
कर्म
TypeNoun
Rootवक्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
व्याविध्यhaving whirled / brandished (around)
व्याविध्य:
पूर्वकाल-क्रिया (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootवि-आ-√विध् (धातु) (वेधने/आवर्तने) → व्याविध्य
Formक्त्वा-प्रत्ययान्तः अव्ययभावः (gerund) = having whirled/brandished
शूलम्pike / spear
शूलम्:
कर्म
TypeNoun
Rootशूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (निपात/अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
तटित्प्रकाशम्shining like lightning
तटित्प्रकाशम्:
कर्म (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootतटित् (प्रातिपदिक) + प्रकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: तटित्-इव प्रकाशः यस्य तत् (कर्मधारयः) = lightning-bright
चिक्षेपhurled / threw
चिक्षेप:
क्रिया
TypeVerb
Root√क्षिप् (धातु) (प्रक्षेपणे)
Formलिट्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
हर्यृक्षिपतेःof the lord of monkeys and bears (Sugrīva)
हर्यृक्षिपतेः:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक) + ऋक्ष (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्; समासः: हरिणां च ऋक्षाणां च पतिः (समाहार-तत्पुरुषः/षष्ठी-तत्पुरुषः) = lord of monkeys and bears
वधायfor killing / for destruction
वधाय:
सम्प्रदान (प्रयोजनम्)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, चतुर्थी-विभक्तिः (प्रयोजन/सम्प्रदानार्थे), एकवचनम्

Struck with mountain peaks, the Rakshasa became furious, and his pride was hurt. He opened his mouth widely making loud noises, his pike glowing like lightning, turned the pike into circles and hurled at Sugriva to put an end to him.

K
Kumbhakarṇa
S
Sugrīva
Ś
Śūla (pike)

FAQs

Unchecked anger (krodha) drives one toward adharma—violence aimed at annihilation rather than justice.

Kumbhakarṇa, enraged by being struck, retaliates by hurling a blazing pike at Sugrīva.

By contrast to rage, the implied virtue is self-mastery; the epic repeatedly frames anger as a force that clouds right judgment.