Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

चतुश्चत्वारिंशः सर्गः (Sarga 44): निशायुद्धम्, धूलिरुधिरप्रवाहः, इन्द्रजितो मायायुद्धम्

तेषांरामश्शरैःषडिभःषडजघाननिशाचरान् ।।।।निमेषान्तरमात्रेणशितैरग्निशिखोपमैः ।यमशत्रुश्चदुर्धर्षोमहापार्श्वमहोदरौ ।।।।वज्रदंष्ट्रोमहाकायस्तौचोभौशुकसारणौ ।तेतुरामेणबाणौघैस्सर्वेमर्मसुताडिताः ।।।।युद्धादपसृतास्तत्रसावशेषायुषोऽभवन् ।

teṣāṃ rāmaḥ śaraiḥ ṣaḍbhiḥ ṣaḍ ajaghāna niśācarān | nimeṣāntaramātreṇa śitair agniśikhopamaiḥ || yamaśatruś ca durdharṣo mahāpārśvamahodarau | vajradaṃṣṭro mahākāyas tau cobhau śukasāraṇau || te tu rāmeṇa bāṇaughaiḥ sarve marmasu tāḍitāḥ | yuddhād apasṛtās tatra sāvaśeṣāyuṣo 'bhavan ||

രാമൻ കണ്ണിമയ്ക്കുന്ന നേരത്തിനുള്ളിൽ അഗ്നിജ്വാലകൾക്ക് സമാനമായ ആറ് അമ്പുകൾ കൊണ്ട് ആറ് രാക്ഷസന്മാരെ പ്രഹരിച്ചു. യമശത്രു, ദുർധർഷൻ, മഹാപാർശ്വൻ, മഹോദരൻ, വജ്രദംഷ്ട്രൻ, മഹാകായൻ എന്നിവരും ശുകസാരണന്മാരും രാമന്റെ അമ്പുകളേറ്റ് മർമ്മസ്ഥാനങ്ങളിൽ മുറിവേറ്റ്, ജീവൻ മാത്രം ബാക്കിയായി യുദ്ധക്കളത്തിൽ നിന്ന് പിൻവാങ്ങി.

तेषाम्of them
तेषाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-बहुवचन (Genitive plural)
रामःRama
रामः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन (Nominative singular)
शरैःwith arrows
शरैः:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural)
षड्भिःwith six
षड्भिः:
विशेषण (of शरैः)
TypeAdjective
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक (numeral), तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोग
षट्six
षट्:
विशेषण (of निशाचरान्)
TypeAdjective
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक (numeral), द्वितीया-बहुवचनार्थे अव्ययवत्/अविकारी प्रयोग (used for 'six')
अजघानstruck, slew
अजघान:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
निशाचरान्night-wanderers (Rakshasas)
निशाचरान्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootनिशाचर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-बहुवचन (Accusative plural); समासः—तत्पुरुष (निशायां चरन्ति इति)
निमेषान्तरमात्रेणwithin the span of a blink
निमेषान्तरमात्रेण:
कालाधिकरण (Time/काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootनिमेष + अन्तर + मात्रा (प्रातिपदिकानि)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-एकवचन (Instrumental singular) — 'within the measure of an interval of a blink'; समासः—तत्पुरुष (निमेषस्य अन्तरम्; तस्य मात्रा)
शितैःsharp
शितैः:
विशेषण (of शरैः)
TypeAdjective
Rootशित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन; विशेषण (शरैः)
अग्निशिखोपमैःlike flames of fire
अग्निशिखोपमैः:
विशेषण (of शरैः)
TypeAdjective
Rootअग्निशिखा + उपम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (अग्नेः शिखा इव उपमाः)
यमशत्रुःYamaśatru (name)
यमशत्रुः:
कर्ता (in implied list)
TypeNoun
Rootयम + शत्रु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; समासः—तत्पुरुष (यमस्य शत्रुः)
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
दुर्धर्षःDurdharsha (name)
दुर्धर्षः:
कर्ता (in implied list)
TypeNoun
Rootदुर्धर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन (proper name/epithet)
महापार्श्वमहोदरौMahāpārśva and Mahodara
महापार्श्वमहोदरौ:
कर्ता (in implied list)
TypeNoun
Rootमहापार्श्व + महोदर (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-द्विवचन (Nominative dual); समासः—द्वन्द्व (Mahāpārśva and Mahodara)
वज्रदंष्ट्रःVajradaṃṣṭra (name)
वज्रदंष्ट्रः:
कर्ता (in implied list)
TypeNoun
Rootवज्र + दंष्ट्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; समासः—तत्पुरुष (वज्रवत् दंष्ट्रा यस्य/वज्र-दंष्ट्रः)
महाकायःMahākāya (name)
महाकायः:
कर्ता (in implied list)
TypeNoun
Rootमहा + काय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; समासः—कर्मधारय (महान् कायः यस्य)
तौthose two
तौ:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-द्विवचन (Nominative dual)
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (and)
उभौboth
उभौ:
विशेषण
TypeAdjective
Rootउभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-द्विवचन; विशेषण (तौ)
शुकसारणौŚuka and Sāraṇa
शुकसारणौ:
सम्बन्ध/अप्पोज़िशन (apposition to तौ)
TypeNoun
Rootशुक + सारण (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-द्विवचन; समासः—द्वन्द्व (Śuka and Sāraṇa)
तेthey
ते:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन (Nominative plural)
तुbut, indeed
तु:
सम्बन्धसूचक (particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/विशेष (but/indeed)
रामेणby Rama
रामेण:
कर्ता-करण (Agent in passive sense/कर्तृ-करण)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-एकवचन (Instrumental singular)
बाणौघैःby torrents of arrows
बाणौघैः:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootबाण + ओघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (बाणानाम् ओघः)
सर्वेall
सर्वे:
विशेषण
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; विशेषण (ते)
मर्मसुin the vital spots
मर्मसु:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमर्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-बहुवचन (Locative plural)
ताडिताःstruck, pierced
ताडिताः:
क्रियाविशेषण/विधेय (predicate participle)
TypeVerb
Rootताड् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (Past passive participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; कर्मणि-प्रयोगार्थ (passive sense)
युद्धात्from the battle
युद्धात्:
अपादान (Ablative source/अपादान)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-एकवचन (Ablative singular)
अपसृताःhaving retreated
अपसृताः:
क्रियाविशेषण/विधेय
TypeVerb
Rootअप + सृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (Past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; गतार्थ (having withdrawn)
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
सावशेषायुषःwith life remaining
सावशेषायुषः:
विशेषण (of ते)
TypeAdjective
Rootस + अवशेष + आयुस् (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (अवशेषम् आयुः येषाम्; 'with remaining life')
अभवन्were, remained
अभवन्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद

Then Vanaras and dreadful Rakshasas being strongly inimical to each other started the night battle wishing victory.

R
Rāma
D
Durdharṣa
M
Mahāpārśva
M
Mahodara
V
Vajradaṃṣṭra
Ś
Śuka
S
Sāraṇa
R
Rākṣasa

FAQs

Dharma appears as measured, effective force used to restrain adharma: Rāma’s precision (striking vital points swiftly) restores order without needless prolongation of suffering.

A named group of Rākṣasa leaders presses the attack; Rāma answers instantly with six blazing arrows and drives them back wounded.

Kṣātra-tejas (martial excellence) joined with clarity and control—Rāma acts decisively, not chaotically, even amid night-confusion.