Previous Verse
Next Verse

Shloka 36

द्वन्द्वयुद्धप्रवृत्तिः

Dvandva-Yuddha: The Onset of Single Combats

लाघवेनतुसंयुक्तोविद्युन्मालीनिशाचरः ।अपक्रम्यरथात्तूर्णंगदापाणिःक्षितौस्थितः ।।6.43.36।।

lāghavena tu saṃyukto vidyunmālī niśācaraḥ | apakramya rathāt tūrṇaṃ gadāpāṇiḥ kṣitau sthitaḥ ||6.43.36||

ചാപല്യസമ്പന്നനായ നിശാചരൻ വിദ്യുന്മാലി ഉടൻ രഥത്തിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, ഗദ കൈയിൽ പിടിച്ച് ഭൂമിയിൽ നിലകൊണ്ടു.

लाघवेनwith agility/lightness
लाघवेन:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootलाघव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
तुindeed
तु:
सम्बन्ध/निपात
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed/but)
संयुक्तःendowed/possessed
संयुक्तः:
कर्तृ-विशेषण
TypeAdjective
Rootसम्+युज् (धातु) → संयुक्त (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; क्त-प्रत्यय; 'लाघवेन संयुक्तः' = endowed with agility
विद्युन्मालीVidyunmālī
विद्युन्माली:
कर्ता
TypeNoun
Rootविद्युन्मालिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
निशाचरःthe rākṣasa
निशाचरः:
कर्ता-सम्बन्ध (apposition)
TypeNoun
Rootनिशाचर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः = 'निशायां चरति' (night-walker)
अपक्रम्यhaving descended/withdrawn
अपक्रम्य:
पूर्वकाल-क्रिया
TypeVerb
Rootअप+क्रम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund): having moved away/stepped down
रथात्from the chariot
रथात्:
अपादान (अपादानम् / Source)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन (ablative)
तूर्णम्quickly
तूर्णम्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootतूर्ण (अव्यय/विशेषणरूप)
Formअव्ययवत् क्रियाविशेषण (adverb: quickly)
गदा-पाणिःwith a mace in hand
गदा-पाणिः:
कर्ता-विशेषण
TypeNoun
Rootगदा (प्रातिपदिक) + पाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुव्रीहिः = 'गदा पाणौ यस्य सः' (mace-in-hand)
क्षितौon the ground
क्षितौ:
अधिकरण (Location)
TypeNoun
Rootक्षिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन (locative)
स्थितःstood
स्थितः:
क्रियासमानाधिकरण (predicate)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; क्त-प्रत्यय; 'stood/remained'

Vidyunmali seeing Sushena, the monkey leader got a huge rock, and hit him on his chest with the mace.

V
Vidyunmālī
R
Rākṣasa (niśācara)
C
chariot
M
mace (gadā)

FAQs

The verse highlights readiness and adaptability: in conflict, dharma-aligned protection requires alertness to changing conditions and swift repositioning.

After his chariot is brought down, Vidyunmālī abandons it and prepares to continue the fight on foot with a mace.

Lāghava (agility) and tactical flexibility—though used here in service of the Rākṣasa side.