Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

रावणक्रोधः—रामस्य परुषवाक्यम्

Ravana’s Fury and Rama’s Harsh Admonition

स शरैश्शरजालानिवारयन् समरेस्थितः ।गभस्तीनिवसूर्यस्यप्रतिजग्राहवीर्यवान् ।।।।

sa śaraiḥ śara-jālāni vārayans samare sthitaḥ |

gabhastīn iva sūryasya pratijagrāha vīryavān ||

ആ വീരൻ യുദ്ധത്തിൽ ഉറച്ചുനിന്ന്, തന്റെ അമ്പുകളാൽ ആ അമ്പുവലങ്ങളെ തടഞ്ഞു; സൂര്യന്റെ കിരണങ്ങളെപ്പോലെ അവയെ സഹിച്ച് പരാക്രമം പ്രകടിപ്പിച്ചു.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
शरैःwith arrows
शरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
शरजालानिnets/volleys of arrows
शरजालानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक) + जाल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (शराणां जालानि); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
वारयन्warding off
वारयन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवृ (धातु; वारयति caus.)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
समरेin battle
समरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
स्थितःstanding
स्थितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
गभस्तीन्rays
गभस्तीन्:
Upameya (उपमेय)
TypeNoun
Rootगभस्ति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
इवlike
इव:
Upama-sambandha (उपमा-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक
सूर्यस्यof the sun
सूर्यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
प्रतिजग्राहreceived/endured
प्रतिजग्राह:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति + ग्रह् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
वीर्यवान्valiant
वीर्यवान्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

Valiant Sri Rama stood intercepting them when streams of arrows covered him, and tolerated them like the rays of the Sun.

R
Rāma
S
Sūrya (Sun, as simile)

FAQs

Measured strength guided by dharma: Rāma does not lose control; he responds with disciplined defense, showing that righteous action is steady, not reckless.

Rāma deflects the incoming arrow-volleys with his own arrows and remains firmly positioned in the battle.

Kṣānti and dhairya (forbearance and fortitude) combined with skill—enduring harm without abandoning righteous composure.