Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

दूतधर्म-परामर्शः

Envoy-Immunity and Royal Counsel in Ravana’s Court

अधर्ममूलं बहुदोषयुक्तमनार्यजुष्टं वचनं निशम्य।उवाच वाक्यं परमार्थतत्त्वं विभीषणो बुद्धिमतां वरिष्ठः।।।।

adharmamūlaṁ bahudoṣayuktam anāryajuṣṭaṁ vacanaṁ niśamya |

uvāca vākyaṁ paramārthatattvaṁ vibhīṣaṇo buddhimatāṁ variṣṭhaḥ ||

അധർമ്മമൂലമായും അനേകം ദോഷങ്ങളാൽ നിറഞ്ഞതുമായ, ആര്യന്മാർക്ക് അയോഗ്യമായ ആ വാക്കുകൾ കേട്ട്, ബുദ്ധിമാന്മാരിൽ ശ്രേഷ്ഠനായ വിഭീഷണൻ പരമാർത്ഥതത്ത്വത്തിന് അനുസരിച്ച വചനം പറഞ്ഞു.

अधर्ममूलम्rooted in unrighteousness
अधर्ममूलम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधर्म-मूल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vacanam)
बहुदोषयुक्तम्full of many faults
बहुदोषयुक्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु-दोष-युक्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vacanam)
अनार्यजुष्टम्approved by ignoble people
अनार्यजुष्टम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनार्य-जुष्ट (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vacanam)
वचनम्speech/statement
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
निशम्यhaving heard
निशम्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनि-शम् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); ‘having heard/listened’
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
वाक्यम्words
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परमार्थतत्त्वम्the essence of highest truth
परमार्थतत्त्वम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम-अर्थ-तत्त्व (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vākyaṃ)
विभीषणःVibhishana
विभीषणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बुद्धिमताम्of the wise
बुद्धिमताम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootबुद्धिमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘of the wise’ (genitive plural)
वरिष्ठःforemost
वरिष्ठः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवरिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (vibhīṣaṇaḥ)

On hearing his brother's harsh words spoken in tremendous anger, which were not acceptable to noble souls, wise Vibhishana again spoke these words of supreme truth:

V
Vibhīṣaṇa
R
Rāvaṇa (implied as source of the adharmic words)

FAQs

Speaking truth grounded in dharma even when it is unwelcome: Vibhīṣaṇa embodies satya as principled counsel against adharmic policy.

After Rāvaṇa’s angry justification, Vibhīṣaṇa prepares to answer with a reasoned, dharma-rooted argument.

Moral courage and wisdom: the ability to oppose wrongful speech with clear ethical reasoning.