Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

अक्षवधः (The Slaying of Prince Aksha)

Sundarakāṇḍa Sarga 47

स तं समासाद्य हरिं हरीक्षणो युगान्तकालाग्निमिव प्रजाक्षये।अवस्थितं विस्मितजातसम्भ्रम स्समैक्षताक्षो बहुमानचक्षुषा।।5.47.8।।

sa taṃ samāsādya hariṃ harīkṣaṇo yugāntakālāgnim iva prajākṣaye |

avasthitaṃ vismitajātasambhramaḥ samaikṣatākṣo bahumānacakṣuṣā ||5.47.8||

ആ കപിയെ സമീപിച്ചപ്പോൾ, സിംഹനേത്രനായ അക്ഷൻ അവനെ യുഗാന്തകാലാഗ്നിപോലെ—ജീവികളുടെ ക്ഷയസമയത്ത്—സ്ഥിരമായി നിലകൊള്ളുന്നതായി കണ്ടു; അത്ഭുതംകൊണ്ട് വിറച്ചും ഭ്രമിതനുമായ്, ആദരഭരിതമായ ദൃഷ്ടിയാൽ അവനെ നിരീക്ഷിച്ചു.

सःhe
सः:
कर्ता (Agent)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
तम्him
तम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
समासाद्यhaving reached/approached
समासाद्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + सद् (धातु) → समासाद्य (क्त्वान्त/ल्यप्)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (Gerund/Absolutive); पूर्वक्रिया (having done first)
हरिम्the vanara (monkey-hero)
हरिम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
हरीक्षणःlion-eyed (having eyes like a lion)
हरीक्षणः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of agent)
TypeAdjective
Rootहरि + ईक्षण (प्रातिपदिक); (हरि-ईक्षणः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (हरिणः ईक्षणम् यस्य/हरि-ईक्षणः)
युगान्तकालाग्निम्the fire at the end-time of an aeon (cosmic fire)
युगान्तकालाग्निम्:
उपमान (Standard of comparison)
TypeNoun
Rootयुगान्त + काल + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; षष्ठी/सप्तमी-सम्बन्धार्थक-तत्पुरुषः (युगान्ते काले अग्निः)
इवlike/as
इव:
उपमा-सूचक (Comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् (particle of comparison)
प्रजाक्षयेat the destruction of beings/at universal destruction
प्रजाक्षये:
अधिकरण (Locative circumstance)
TypeNoun
Rootप्रजा + क्षय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (प्रजानां क्षयः) — 'प्रजाक्षये' = प्रजाक्षये काले
अवस्थितम्standing/remaining present
अवस्थितम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootअव + स्था (धातु) → अवस्थित (क्त-प्रत्यय, भूतकृदन्त)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः (past participle) — 'standing/being present'
विस्मितजातसम्भ्रमःwhose agitation arose from astonishment (astonished and awed)
विस्मितजातसम्भ्रमः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of agent)
TypeAdjective
Rootविस्मित + जात + सम्भ्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; बहु-तत्पुरुष-समासः (विस्मितेन जातः सम्भ्रमः यस्य)
समैक्षतlooked at / beheld
समैक्षत:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootसम् + ईक्ष् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
अक्षःAksha (Aksha-kumara)
अक्षः:
कर्ता (Agent)
TypeNoun
Rootअक्ष (प्रातिपदिक) [अक्षः = अक्षकुमारः]
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; विशेष-नामार्थे (Aksha)
बहुमानचक्षुषाwith respectful eyes / with great regard
बहुमानचक्षुषा:
करण (Instrument/means)
TypeNoun
Rootबहुमान + चक्षुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (बहुमानस्य चक्षुः) — 'with eyes of respect'

The lion-eyed Aksha saw the vanara who appeared like the cosmic fire at the time of dissolution of the universe. The prince was astonished and struck with awe (at themajestic form of the Vanara) and looked at him with great respect.

A
Akṣa
H
Hanumān

FAQs

The verse suggests a Dharma insight: when confronted with overwhelming truth and power, arrogance gives way to recognition—respect arises naturally before a force aligned with a higher purpose.

Akṣa arrives at the gateway and, seeing Hanumān’s terrifying majesty, momentarily reacts with awe and respect before combat.

Hanumān’s tejas (spiritual radiance/majesty) that compels even an enemy to acknowledge his stature.