Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

सुन्‍दरकाण्डे एकत्रिंशः सर्गः

Hanuman’s Sweet Address to Sita and Sita’s Recognition

ततस्सा वक्रकेशान्ता सुकेशी केशसंवृतम्।।।।उन्नम्य वदनं भीरुश्शिंशुपावृक्षमैक्षत।

tatas sā vakrakeśāntā sukeśī keśasaṃvṛtam |

unnamya vadanaṃ bhīruḥ śiṃśupāvṛkṣam aikṣata ||

അപ്പോൾ, അറ്റങ്ങളിൽ അല്പം വളഞ്ഞ മനോഹര കേശങ്ങളുള്ള ആ ഭീരുവായ ദേവി, മുടിയാൽ മറഞ്ഞ മുഖം ഉയർത്തി ശിംശുപാ വൃക്ഷത്തേക്കു നോക്കി.

ततःthen
ततः:
सम्बन्ध (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
साshe
सा:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग
वक्र-केश-अन्ताwith curled hair-ends
वक्र-केश-अन्ता:
विशेषण (Qualifier of sā)
TypeAdjective
Rootवक्र (प्रातिपदिक) + केश (प्रातिपदिक) + अन्त (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग; बहुव्रीहि-समास (वक्राः केशानाम् अन्ताः यस्याः = whose hair-ends are curled)
सु-केशीfair-haired
सु-केशी:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्गवत्) + केशिन्/केशी (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग; कर्मधारय-समास (सुकेशी = having good/beautiful hair)
केश-संवृतम्covered by (hanging) hair
केश-संवृतम्:
विशेषण (Qualifier of vadanaṃ)
TypeAdjective
Rootकेश (प्रातिपदिक) + संवृत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग; तत्पुरुष-समास (केशैः संवृतम् = covered by hair); वदनम् इति विशेषण
उन्नम्यhaving lifted/raised
उन्नम्य:
क्रियाविशेषण (Prior action)
TypeVerb
Rootउद्-√नम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्यय (absolutive/gerund), अव्ययभाव; 'having raised'
वदनम्face
वदनम्:
कर्म (Object of unnamya)
TypeNoun
Rootवदन (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
भीरुःtimid
भीरुः:
विशेषण (Qualifier of sā)
TypeAdjective
Rootभीरु (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग; सा इति विशेषण
शिंशुपा-वृक्षम्the Simsupa tree
शिंशुपा-वृक्षम्:
कर्म (Object of aikṣata)
TypeNoun
Rootशिंशुपा (प्रातिपदिक) + वृक्ष (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, पुंलिङ्ग; तत्पुरुष-समास (शिंशुपायाः वृक्षः)
ऐक्षतlooked at
ऐक्षत:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Root√ईक्ष् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

On hearing Hanuman's words Sita looked at all directions and quarters while quietly contemplating on Rama, the self of all and experienced supreme joy.

S
Sītā
Ś
Śiṃśupā tree

FAQs

Dharma here is inner steadiness under suffering: Sītā remains cautious and composed, not reckless, even when hope arises.

After hearing the reassuring words, Sītā carefully looks up toward the śiṃśupā tree, searching for the speaker.

Sītā’s prudence and resilience in captivity.