Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

सप्तदशः सर्गः

Hanuman Beholds Sita in the Ashoka Grove

तां दृष्ट्वा हनुमान् सीतां मृगशाबनिभेक्षणाम्।मृगकन्यामिव त्रस्तां वीक्षमाणां समन्ततः।।5.17.28।।दहन्तीमिव निःश्वासैर्वृक्षान् पल्लवधारिणः।संघातमिव शोकानां दुःखस्योर्मिमिवोत्थिताम्।।5.17.29।।

tāṃ dṛṣṭvā hanumān sītāṃ mṛgaśābanibhekṣaṇām | mṛgakanyām iva trastāṃ vīkṣamāṇāṃ samantataḥ | dahantīm iva niḥśvāsair vṛkṣān pallavadhāriṇaḥ | saṅghātam iva śokānāṃ duḥkhasyormim ivotthitām || 5.17.28 ||

മാൻകുഞ്ഞുപോലെയുള്ള ദൃഷ്ടിയുള്ള സീതയെ കണ്ട ഹനുമാൻ, അവളെ മാൻകുട്ടിപോലെ ഭീതയായി എല്ലാദിക്കിലും നോക്കി നിൽക്കുന്നതായി കണ്ടു; അവളുടെ നിശ്വാസങ്ങൾ কোমലപല്ലവങ്ങളുള്ള വൃക്ഷങ്ങളെ ദഹിപ്പിക്കുന്നതുപോലെ തോന്നി—ശോകങ്ങളുടെ ഘനസമൂഹംപോലെ, ഉയർന്നു പൊങ്ങിയ ദുഃഖതരംഗംപോലെ.

ताम्her/that (Sita)
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; demonstrative pronoun (that/her)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), ‘having seen’
हनुमान्Hanuman
हनुमान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सीताम्Sita
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
मृगशाबनिभेक्षणाम्having fawn-like eyes
मृगशाबनिभेक्षणाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृगशाब + निभ + ईक्षण (प्रातिपदिकानि)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः/उपमानपूर्वक-निर्देशः: मृगशाबस्य निभम् ईक्षणं यस्याः (doe-fawn-like eyes)
मृगकन्याम्a doe (female deer)
मृगकन्याम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootमृग + कन्या (प्रातिपदिकानि)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः: मृगस्य कन्या (female deer)
इवlike/as if
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय (particle of comparison)
त्रस्ताम्frightened
त्रस्ताम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रस् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘frightened’
वीक्षमाणाम्looking
वीक्षमाणाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीक्ष् (धातु)
Formशतृ-प्रत्यय (वर्तमानकाले वर्तमानकृदन्त/active present participle), स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘looking’
समन्ततःon all sides
समन्ततः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसमन्ततः (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक-क्रियाविशेषण (adverb of place)

Seeing the fawneyed Sita, a frightened female deer looking all around (as if for some help) sighing hot breath, was as though burning the trees having tender leaves with her hot sighs. She looked like a collective mass of all sorrows, a high tide of suffering.

H
Hanumān
S
Sītā
T
trees (in Aśoka grove)

FAQs

It highlights the moral cost of adharma (abduction and intimidation): dharma protects the vulnerable, whereas tyranny produces fear and pervasive suffering.

Hanumān watches Sītā’s anxious vigilance—she scans all directions, fearing further threat—revealing the intensity of her captivity.

Sītā’s endurance under extreme distress; Hanumān’s compassion is deepened by witnessing her fear.