Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

अशोकवनिकाविचारः

Survey of the Aśoka Grove and its Enchanted Landscape

ददर्श च नगात्तस्मान्नदीं निपतितां कपिः।अङ्कादिव समुत्पत्य प्रियस्य पतितां प्रियाम्।।।।जले निपतिताग्रैश्च पादपैरुपशोभिताम्।वार्यमाणामिव क्रुद्धां प्रमदां प्रियबन्धुभिः।।।।पुनरावृत्ततोयां च ददर्श स महाकपिः।प्रसन्नामिव कान्तस्य कान्तां पुनरुपस्थिताम्।।।।

punarāvṛtta-toyāṃ ca dadarśa sa mahākapiḥ |

prasannām iva kāntasya kāntāṃ punar upasthitām ||5.14.31||

മഹാകപിയായ ഹനുമാൻ ചുഴികളായി തിരിഞ്ഞുമടങ്ങുന്ന ജലധാരകളെ കണ്ടു—കാന്തനോടു പ്രസന്നയായി വീണ്ടും മടങ്ങിവന്ന പ്രിയതമയെപ്പോലെ.

ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) → ददर्श
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथमपुरुषः (3rd); वचनम्—एकवचनम् (sg); परस्मैपदम्
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्—समुच्चयबोधक-निपातः (conjunction)
नगात्from the hill/mountain
नगात्:
अपादान (source: from the hill)
TypeNoun
Rootनग (प्रातिपदिक) ‘पर्वत’
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—पञ्चमी (abl.); वचनम्—एकवचनम्
तस्मात्from that (place/one)
तस्मात्:
अपादान (from that)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः (contextual); विभक्तिः—पञ्चमी (abl.); वचनम्—एकवचनम्
नदीम्the river/stream
नदीम्:
कर्म (object of ‘saw’)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया (acc.); वचनम्—एकवचनम्
निपतिताम्fallen down/descending
निपतिताम्:
कर्म-विशेषण (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootनि-√पत् (धातु) → निपतित (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle); स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘नदीम्’ विशेषणम्
कपिःthe monkey
कपिः:
कर्ता (agent: Hanuman)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—प्रथमा (nom.); वचनम्—एकवचनम्
अङ्कात्from the lap/thighs
अङ्कात्:
अपादान (source: from the lap/thighs)
TypeNoun
Rootअङ्क (प्रातिपदिक) ‘अङ्कः/उत्सङ्गः’
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—पञ्चमी (abl.); वचनम्—एकवचनम्
इवas if/like
इव:
उपमान (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्—उपमानवाचक-निपातः (comparative particle)
समुत्पत्यhaving leapt up
समुत्पत्य:
क्रियाविशेषण (prior action: having leapt up)
TypeIndeclinable
Rootसम्-उद्-√पत् (धातु) → समुत्पत्य
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभावः (absolutive/gerund); क्रियाविशेषणम्
प्रियस्यof (her) beloved
प्रियस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (of the beloved)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—षष्ठी (gen.); वचनम्—एकवचनम्
पतिताम्fallen
पतिताम्:
कर्म-विशेषण (qualifier of ‘priyām’)
TypeAdjective
Root√पत् (धातु) → पतित (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः; स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘प्रियाम्’ विशेषणम्
प्रियाम्a beloved woman
प्रियाम्:
उपमान-आश्रय (object in simile: beloved woman)
TypeNoun
Rootप्रिया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया (acc.); वचनम्—एकवचनम्
जलेin the water
जले:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः; विभक्तिः—सप्तमी (loc.); वचनम्—एकवचनम्
निपतिताग्रैःwith (trees) whose tips had fallen (into the water)
निपतिताग्रैः:
करण (instrument/means: with trees having tips fallen into water)
TypeAdjective
Rootनिपतित + अग्र (प्रातिपदिके) [नि-√पत् (धातु)→निपतित (क्त) + अग्र]
Formतत्पुरुषसमासः (कर्मधारय-प्रायः: ‘निपतितम् अग्रं येषाम्’); पुल्लिङ्गः; विभक्तिः—तृतीया (instr.); वचनम्—बहुवचनम्; ‘पादपैः’ विशेषणम्
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्—समुच्चयबोधक-निपातः (conjunction)
पादपैःby/with trees
पादपैः:
करण (instrument: by/with trees)
TypeNoun
Rootपादप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—तृतीया (instr.); वचनम्—बहुवचनम्
उपशोभिताम्adorned/beautified
उपशोभिताम्:
कर्म-विशेषण (qualifier of river)
TypeAdjective
Rootउप-√शुभ् (धातु) → उपशोभित (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः; स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘नदीम्’ विशेषणम्
वार्यमाणाम्being restrained/held back
वार्यमाणाम्:
उपमान-विशेषण (qualifier in simile)
TypeAdjective
Root√वृ (धातु) ‘वारयति’ (causative sense) → वार्यमाण (शानच्-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कर्मणि शानच् (present passive participle); स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘प्रमदाम्’ विशेषणम्
इवas if/like
इव:
उपमान (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्—उपमानवाचक-निपातः
क्रुद्धाम्angry
क्रुद्धाम्:
उपमान-विशेषण
TypeAdjective
Root√क्रुध् (धातु) → क्रुद्ध (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः; स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘प्रमदाम्’ विशेषणम्
प्रमदाम्a woman
प्रमदाम्:
उपमान (standard of comparison)
TypeNoun
Rootप्रमदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया (acc.); वचनम्—एकवचनम्
प्रियबन्धुभिःby dear relatives
प्रियबन्धुभिः:
करण (agent/instrument in passive sense: by dear relatives)
TypeNoun
Rootप्रिय + बन्धु (प्रातिपदिके)
Formतत्पुरुषसमासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘प्रियाणां बन्धवः’); पुल्लिङ्गः; विभक्तिः—तृतीया (instr.); वचनम्—बहुवचनम्
पुनरावृत्ततोयाम्having water that turns back/whirls (eddying)
पुनरावृत्ततोयाम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootपुनरावृत्त + तोय (प्रातिपदिके) [पुनः + आ-√वृत् (धातु)→आवृत्त (क्त) + तोय]
Formतत्पुरुषसमासः (कर्मधारय-प्रायः: ‘पुनरावृत्तं तोयं यस्याम्’); स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘नदीम्’ विशेषणम्
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्—समुच्चयबोधक-निपातः
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) → ददर्श
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथमपुरुषः; वचनम्—एकवचनम्; परस्मैपदम्
he
:
कर्ता (agent: he)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) → स
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—प्रथमा (nom.); वचनम्—एकवचनम्
महाकपिःthe great monkey
महाकपिः:
कर्ता-विशेषण (epithet of agent)
TypeNoun
Rootमहा + कपि (प्रातिपदिके)
Formकर्मधारयसमासः (‘महान् कपिः’); पुल्लिङ्गः; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्; ‘स’ इति कर्तृपदस्य विशेषणम्
प्रसन्नाम्calm/clear/pleased
प्रसन्नाम्:
उपमान-विशेषण
TypeAdjective
Rootप्र-√सद् (धातु) → प्रसन्न (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः; स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘कान्ताम्’ विशेषणम्
इवas if/like
इव:
उपमान (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्—उपमानवाचक-निपातः
कान्तस्यof the lover/beloved
कान्तस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (of the lover)
TypeNoun
Rootकान्त (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः; विभक्तिः—षष्ठी (gen.); वचनम्—एकवचनम्
कान्ताम्a beloved woman
कान्ताम्:
उपमान (standard of comparison)
TypeNoun
Rootकान्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया (acc.); वचनम्—एकवचनम्
पुनःagain
पुनः:
क्रियाविशेषण (again)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्ययम्—काल/पुनरावृत्तिवाचक क्रियाविशेषणम् (adverb)
उपस्थिताम्returned/come near/appeared
उपस्थिताम्:
उपमान-विशेषण
TypeAdjective
Rootउप-√स्था (धातु) → उपस्थित (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः; स्त्रीलिङ्गः; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्; ‘कान्ताम्’ विशेषणम्

Hanuman, the great monkey saw a stream descending from the hill which looked like a beloved jumping down from the thighs of her lover. It was adorned with trees whose boughs touched the water and thus looking like an angry woman leaving her dear lover but detained by her relatives. With the water running backward in circles it appeared as if the beloved has returned to her lover pleased.

H
Hanumān

FAQs

The image suggests the pacification of conflict and restoration of harmony. In Ramayana ethics, anger and separation are ideally resolved through right understanding and truthful alignment—returning to what is proper (dharma) rather than persisting in rupture.

Hanuman observes circular, returning motion in the stream (eddies), and the narrator frames it through a human simile of reconciliation and return.

Hopeful steadiness: the simile anticipates reunion and restoration—an emotional undercurrent compatible with Hanuman’s dharmic mission to reunite Rama and Sita.