Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

भरद्वाजाश्रमप्राप्तिः

Arrival at Bharadvāja’s Hermitage and Counsel toward Citrakūṭa

यत्र भागीरथीं गङ्गां यमुनाभिप्रवर्तते।जग्मुस्तं देशमुद्दिश्य विगाह्य सुमहद्वनम्।।।।ते भूमिभागान्विविधान् देशांश्चापि मनोरमान्।अदृष्टपूर्वान् पश्यन्तस्तत्र तत्र यशश्विनः।।।।

yatra bhāgīrathīṁ gaṅgāṁ yamunābhipravartate |

jagmus taṁ deśam uddiśya vigāhya sumahad vanam ||

te bhūmibhāgān vividhān deśāṁś cāpi manoramān |

adṛṣṭapūrvān paśyantas tatra tatra yaśaśvinaḥ ||

യമുന ഭഗീരഥീ ഗംഗയിൽ ചേരുന്ന സ്ഥലത്തേക്കായി അവർ മഹാവനത്തിലേക്ക് കടന്നു. യശസ്സിൽ പ്രസിദ്ധരായ രാമൻ, സീത, ലക്ഷ്മണൻ എന്നിവർ വഴിയിൽ പലവിധ ഭൂഭാഗങ്ങളും മനോഹര പ്രദേശങ്ങളും—മുമ്പൊരിക്കലും കണ്ടിട്ടില്ലാത്തവ—കണ്ടുകൊണ്ട് മുന്നേറി.

yatrawhere
yatra:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formसम्बन्ध/देशवाचक-अव्यय (relative adverb: where)
bhāgīrathīmBhāgīrathī (Ganga)
bhāgīrathīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhāgīrathī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
gaṅgāmGanga
gaṅgām:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgaṅgā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भāgīrathīm इत्यस्य अप्पोजिशन (apposition)
yamunāYamuna
yamunā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyamunā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
abhipravartateflows into/joins
abhipravartate:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootabhi-pra-√vṛt (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
jagmuḥthey went
jagmuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
tamthat
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
deśamregion/place
deśam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
uddiśyaintending (to reach)
uddiśya:
Prayojana (प्रयोजन/उद्देश्य)
TypeVerb
Rootud-√diś (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having aimed at/intending’
vigāhyahaving entered
vigāhya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootvi-√gāh (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having entered’
sumahatvery great
sumahat:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootsu-mahat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
vanamforest
vanam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
tethey
te:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
bhūmibhāgāntracts of land
bhūmibhāgān:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhūmi-bhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष: भूमेः भागाः
vividhānvarious
vividhān:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootvividha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
deśānregions
deśān:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
apialso
api:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formनिपात (also)
manoramāncharming
manoramān:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootmanorama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
adṛṣṭapūrvānnever seen before
adṛṣṭapūrvān:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootadṛṣṭa-pūrva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय: अदृष्टाः पूर्वं ये
paśyantaḥseeing/viewing
paśyantaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootpaśyat (धातु √dṛś; शतृ-प्रत्यय)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
tatrathere
tatra:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (there)
tatrahere and there
tatra:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formपुनरुक्ति (here and there)
yaśaśvinaḥillustrious
yaśaśvinaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootyaśasvin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण

Rama entered the hermitage and saw that high-souled Bharadwaja surrounded by his disciples. He was a distinguished sage who (himself) kindled sacrficial fires and acquired spiritual insight by practising rigid austerities with concentration of mind and ascetic powers. Rama, Lakshmana and Sita paid their obeisance to that great sage.

R
Rama
S
Sita
L
Lakshmana
Y
Yamuna
B
Bhagirathi (Ganga)
P
Prayaga (implied confluence)

FAQs

Dharma here is expressed as steadfastness in a righteous path: even in exile, Rama continues forward without resentment, moving with purpose and self-control through unfamiliar terrain.

Rama, Sita, and Lakshmana travel through a great forest toward the sacred confluence where the Yamuna meets the Ganga (Bhagirathi).

Perseverance and composure—Rama’s calm leadership in exile, and the companions’ shared resolve in an unknown landscape.