Previous Verse
Next Verse

Shloka 64

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

स तं तथा भाषमाणं भ्रातरं विप्रघातिनम्।।।।अब्रवीत्प्रहसन्धीमानगस्त्यो मुनिसत्तमः।

sa taṃ tathā bhāṣamāṇaṃ bhrātaraṃ vipraghātinam | abravīt prahasan dhīmān agastyo munisattamaḥ || 3.11.64 ||

അങ്ങനെ സംസാരിക്കുന്ന ബ്രാഹ്മണഘാതിയായ സഹോദരനെ കണ്ടപ്പോൾ, ഹാസ്യബുദ്ധിയുള്ള മുനിശ്രേഷ്ഠൻ അഗസ്ത്യൻ ചിരിച്ചുകൊണ്ട് മറുപടി പറഞ്ഞു.

सःhe
सः:
कर्ता (Agastya as subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तम्him
तम्:
कर्म (object of abravīt)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तथाthus, in that manner
तथा:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक
भाषमाणम्speaking
भाषमाणम्:
कर्म (qualifier)
TypeVerb
Root√भाष् (धातु)
Formवर्तमानकाले शानच्-प्रत्ययान्त (present middle participle), पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम्-विशेषण
भ्रातरम्(his) brother
भ्रातरम्:
कर्म (apposition)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम्-समनाधिकरण
विप्रघातिनम्slayer of brahmins
विप्रघातिनम्:
कर्म (qualifier)
TypeAdjective
Rootविप्र + घातिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (विप्रान् घातयति/हन्ति इति)
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
प्रहसन्laughing
प्रहसन्:
कर्ता (concomitant action)
TypeVerb
Rootप्र-√हस् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त, प्रथमा एकवचन, पुल्लिङ्ग
धीमान्wise
धीमान्:
कर्ता (qualifier)
TypeAdjective
Rootधीमन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (of agastyaḥ)
अगस्त्यःAgastya
अगस्त्यः:
कर्ता
TypeNoun
Rootअगस्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मुनिसत्तमःbest of sages
मुनिसत्तमः:
कर्ता (apposition)
TypeNoun
Rootमुनि + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष (मुनिषु सत्तमः)

Wise Agastya, the best among the ascetics, laughing aloud, said to Ilvala, the destroyer of brahmins:

A
Agastya
I
Ilvala
B
brāhmaṇa (vipra)

FAQs

Dharma is defended not only by force but by spiritual authority grounded in truth; the sage’s calm laughter signals mastery over fear and over deceit.

Ilvala attempts to trigger the deadly trick; the narration pivots to Agastya’s response, introducing his decisive reply.

Dhairya (steadiness) and jñāna (discernment): Agastya remains unshaken and sees through the adharma at once.