Previous Verse
Next Verse

Shloka 46

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

पश्यन्वनानि रम्याणि पर्वतांश्चाभ्रसन्निभान्।।।।सरांसि सरितश्चैव पथि मार्गवशानुगाः।सुतीक्ष्णेनोपदिष्टेन गत्वा तेन पथा सुखम्।।।।इदं परमसंहृष्टो वाक्यं लक्ष्मणमब्रवीत्।

paśyan vanāni ramyāṇi parvatāṃś cābhra-sannibhān |

sarāṃsi saritaś caiva pathi mārga-vaśānugāḥ |

sutīkṣṇenopadiṣṭena gatvā tena pathā sukham |

idaṃ parama-saṃhṛṣṭo vākyaṃ lakṣmaṇam abravīt ||

സുതീക്ഷ്ണൻ ഉപദേശിച്ച സുഖകരമായ പാതയിലൂടെ പോകുമ്പോൾ രാമൻ മനോഹരമായ വനങ്ങളും മേഘസദൃശമായ പർവതങ്ങളും, വഴിയോടനുബന്ധിച്ച തടാകങ്ങളും നദികളും ആനന്ദത്തോടെ കണ്ടു. അത്യന്തം സന്തുഷ്ടനായി അവൻ ലക്ഷ്മണനോട് ഇങ്ങനെ പറഞ്ഞു.

पश्यन्seeing
पश्यन्:
कर्ता (Kartā/Agent, participial)
TypeVerb
Rootपश् (धातु) + शतृ
Formशतृ-प्रत्ययान्त-वर्तमानकृदन्तः (present active participle); पुल्लिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगः
वनानिforests
वनानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), बहुवचनम् (Plural)
रम्याणिdelightful
रम्याणि:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, बहुवचनम्; 'वनानि' इत्यस्य विशेषणम्
पर्वतान्mountains
पर्वतान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
समुच्चय (Conjunctive)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
अभ्रसन्निभान्resembling clouds
अभ्रसन्निभान्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअभ्र + सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः: अभ्रस्य सन्निभः; पुल्लिङ्गे, द्वितीया, बहुवचनम्; 'पर्वतान्' इत्यस्य विशेषणम्
सरांसिlakes
सरांसि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, बहुवचनम्
सरितःrivers
सरितः:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
समुच्चय (Conjunctive)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
एवalso / indeed
एव:
सम्बन्धसूचक (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपातः
पथिon the path
पथि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootपथिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
मार्गवशानुगाःfollowing the course of the path
मार्गवशानुगाः:
कर्ता (Kartā/Agent, descriptive)
TypeAdjective
Rootमार्ग + वश + अनुग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः: मार्गस्य वशम् अनुगच्छन्ति; पुल्लिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; (कर्तृवाचक-विशेषणम्)
सुतीक्ष्णेनby Sūtīkṣṇa
सुतीक्ष्णेन:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootसुतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
उपदिष्टेनindicated / instructed
उपदिष्टेन:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootउप + दिश् (धातु) + क्त
Formक्त-प्रत्ययान्त-भूतकृदन्तः (past passive participle); पुल्लिङ्गे/नपुंसके, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; 'पथा' इत्यस्य विशेषणम्
गत्वाhaving gone
गत्वा:
पूर्वक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (gerund), पूर्वकाल
तेनby that
तेन:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्गे/नपुंसके, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; 'पथा' सह (with)
पथाby the path
पथा:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootपथिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
सुखम्happily / comfortably
सुखम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण द्वितीया-एकवचनम् (accusative used adverbially)
इदम्this
इदम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
परमसंहृष्टःgreatly delighted
परमसंहृष्टः:
कर्ता (Kartā/Subject, descriptive)
TypeAdjective
Rootपरम + संहृष्ट (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमासः: परमः संहृष्टः; क्त-प्रत्ययान्त (PPP) 'संहृष्ट'; पुल्लिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; 'रामः' (implicit) इत्यस्य विशेषणम्
वाक्यम्speech / words
वाक्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
लक्ष्मणम्to Lakṣmaṇa
लक्ष्मणम्:
सम्प्रदान (Sampradāna/Recipient)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्

Enjoying the sight of delightful forests, cloud-like mountains, lakes and rivers on the way, and following the directions given by Sutikshna, Rama was happy. He said to Lakshmana:

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
S
Sūtīkṣṇa
F
forests
M
mountains
L
lakes
R
rivers

FAQs

Dharma is mindful living: even while pursuing duty, one remains attentive, grateful, and steady—taking joy without losing discipline or purpose.

Rāma journeys onward by Sūtīkṣṇa’s directions, enjoys the scenery, and prepares to address Lakṣmaṇa.

Balanced composure—Rāma’s capacity to remain cheerful and observant while continuing a demanding dharmic path in exile.