Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

तदा तस्मिन्सकाकुत्थ्सः श्रीमत्याश्रममण्डले।।3.11.23।।उषित्वा तु सुखं तत्र पूज्यमानो महर्षिभिः।जगाम चाश्रमांस्तेषां पर्यायेण तपस्विनाम्।।3.11.24।।येषामुषितवान् पूर्वं सकाशे स महास्त्रवित्।

tadā tasmin sakākutsthaḥ śrīmaty āśramamaṇḍale || 3.11.23 ||

uṣitvā tu sukhaṃ tatra pūjyamāno maharṣibhiḥ |

jagāma cāśramāṃs teṣāṃ paryāyeṇa tapasvinām || 3.11.24 ||

yeṣām uṣitavān pūrvaṃ sakāśe sa mahāstravit |

ഇതും അതേ തുടർച്ചയായ പദ്യഭാഗം തന്നെയാണ്: ശ്രീമത്തായ ആശ്രമമണ്ഡലത്തിൽ മഹർഷിമാർ പൂജിച്ച് ആദരിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കെ സുഖമായി വസിച്ച കാകുത്സ്ഥ രാമൻ—മഹാസ്ത്രധാരി—മുമ്പ് പാർത്തിരുന്ന തപസ്വികളുടെ ആശ്രമങ്ങളിലേക്കു ക്രമമായി പോയി.

क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय; देश/प्रकारवाचक (at some place)
परिदशान्about ten
परिदशान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरिदश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; संख्याविशेषणम् (मासान्)
मासान्months
मासान्:
Kāla-parimāṇa (कालपरिमाण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
एकम्one
एकम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; संख्याविशेषणम् (संवत्सरम्)
संवत्सरम्year
संवत्सरम्:
Kāla-parimāṇa (कालपरिमाण)
TypeNoun
Rootसंवत्सर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
क्वचित्elsewhere
क्वचित्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
चतुरःfour
चतुरः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; संख्याविशेषणम् (मासान्)
मासान्months
मासान्:
Kāla-parimāṇa (कालपरिमाण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
पञ्चfive
पञ्च:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; द्वितीया-बहुवचनार्थे (मासान्)
षट्six
षट्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; द्वितीया-बहुवचनार्थे (मासान्)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अपरान्other (additional)
अपरान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (मासान्)
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय
अपरत्रelsewhere
अपरत्र:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअपरत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (elsewhere)
अधिकम्more
अधिकम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; परिमाणविशेषणम्
मासात्than a month
मासात्:
Apādāna (अपादान)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
अपिeven
अपि:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थक-निपात (also/even)
अर्धम्half (a month)
अर्धम्:
Kāla-parimāṇa (कालपरिमाण)
TypeNoun
Rootअर्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; परिमाणवाचक
अधिकम्more
अधिकम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; परिमाणविशेषणम्
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय
त्रीन्three
त्रीन्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; संख्याविशेषणम् (मासान्)
मासान्months
मासान्:
Kāla-parimāṇa (कालपरिमाण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
अष्टeight
अष्ट:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्ट (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; द्वितीया-बहुवचनार्थे (मासान्)
मासान्months
मासान्:
Kāla-parimāṇa (कालपरिमाण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
राघवःRaghava (Rama)
राघवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
न्यवसत्dwelt, stayed
न्यवसत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + वस् (धातु)
Formलङ्-लकार (imperfect/past), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
सुखम्comfortably
सुखम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन क्रियाविशेषण-प्रयोगः

Rama, the scion of the Kakutstha race, wielder of great weapons, stayed in that beautiful hermitage, accepting the hospitality of the sages extended with due honour, He visited in turn their penancegroves where he repeated his stay.

R
Rama (Kakutstha)
T
Tapasvins

FAQs

Dharma as social-sacred reciprocity: honouring the sage-community through orderly visits and respectful conduct.

A Southern Recension numbering split of the prior narrative moment describing Rama’s movement among hermitages.

Śīla (good conduct) expressed as disciplined, non-disruptive presence in ascetic spaces.