Previous Verse
Next Verse

Shloka 183

Slaying of Andhaka; Hymn to the Sun; Glory of Brahmins; Gayatri Nyasa and Pranayama

ओंभूः ओंभुवः ओंस्वः ओंमहः ओंजनः ओंतपः ओंसत्यम् । ओंतत्सवितुर्वरेण्यं भर्गो देवस्य धीमहि धियो यो नः प्रचोदयात् । ओंआपो ज्योती रसोमृतं ब्रह्म भूर्भुवःस्वरोम् । इति सव्याहृति सप्रणवां द्वादश ओंकारां संध्याकाले कुंभकेन वारत्रयं जप्त्वा । सूर्योपस्थाने सावित्रीं चतुर्विंशत्यक्षरां जप्त्वा । महाविद्याधिको भवति ब्रह्मत्वं लभते

oṃbhūḥ oṃbhuvaḥ oṃsvaḥ oṃmahaḥ oṃjanaḥ oṃtapaḥ oṃsatyam | oṃtatsaviturvareṇyaṃ bhargo devasya dhīmahi dhiyo yo naḥ pracodayāt | oṃāpo jyotī rasomṛtaṃ brahma bhūrbhuvaḥsvarom | iti savyāhṛti sapraṇavāṃ dvādaśa oṃkārāṃ saṃdhyākāle kuṃbhakena vāratrayaṃ japtvā | sūryopasthāne sāvitrīṃ caturviṃśatyakṣarāṃ japtvā | mahāvidyādhiko bhavati brahmatvaṃ labhate

‘ഓം ഭൂഃ, ഓം ഭുവഃ, ഓം സ്വഃ; ഓം മഹഃ, ഓം ജനഃ, ഓം തപഃ, ഓം സത്യമ്. ഓം തത് സവിതുർവരേണ്യം… ധിയോ യോ നഃ പ്രചോദയാത്. ഓം ആപോ ജ്യോതീ രസോ’മൃതം ബ്രഹ്മ ഭൂർഭുവഃസ്വരോമ്.’—ഇങ്ങനെ പ്രണവസഹിത വ്യാഹൃതികളോടുകൂടിയ ദ്വാദശ ‘ഓം’കാരമന്ത്രം സന്ധ്യാകാലത്ത് കുംഭകത്തോടെ മൂന്നു പ്രാവശ്യം ജപിച്ച്, സൂര്യോപസ്ഥാനത്തിൽ ഇരുപത്തിനാലക്ഷര സാവിത്രി ജപിച്ചാൽ, সাধകൻ മഹാവിദ്യയ്ക്ക് അർഹനായി ബ്രഹ്മത്വം (ബ്രഹ്മസാക്ഷാത്കാരം) പ്രാപിക്കുന്നു।

ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्; मन्त्राङ्ग
भूःbhūḥ
भूः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभूः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
भुवःbhuvaḥ
भुवः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभुवः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
स्वःsvaḥ
स्वः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootस्वः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
महःmahaḥ
महः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootमहः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (व्याहृतिः), प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
जनःjanaḥ
जनः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootजनः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (व्याहृतिः), प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
तपःtapaḥ
तपः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootतपः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (व्याहृतिः), प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
सत्यम्truth (satyam)
सत्यम्:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
तत्that
तत्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘सवितुः’ इत्यस्य विशेषणम्
सवितुःof Savitṛ
सवितुः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसवितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
वरेण्यम्excellent
वरेण्यम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootवरेण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
भर्गःradiance
भर्गः:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
देवस्यof the god
देवस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
धीमहिwe meditate
धीमहि:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√धा (धातु)
Formलट् (Present), उत्तम-पुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद; छन्दसि
धियःthoughts
धियः:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
यःwho
यः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नःour
नः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, बहुवचन
प्रचोदयात्may inspire
प्रचोदयात्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootप्र√चुद् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
आपःwaters
आपः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootअप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (नित्यबहुवचन)
ज्योतीlight(s)
ज्योती:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन (पाठरूपम्)
रसःessence
रसः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अमृतम्nectar
अमृतम्:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ब्रह्मBrahman
ब्रह्म:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भूःbhūḥ
भूः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभूः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भुवःbhuvaḥ
भुवः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभुवः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्वःsvaḥ
स्वः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootस्वः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ओम्Oṃ
ओम्:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
इतिthus
इति:
वाक्यसमाप्ति/उद्धरणचिह्न (Quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणचिह्न
सव्याहृतिम्together with the vyāhṛtis
सव्याहृतिम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस + व्याहृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—सव्याहृति = व्याहृतिसहित (with vyāhṛtis)
सप्रणवाम्with the praṇava (Oṃ)
सप्रणवाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस + प्रणव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—सप्रणवा = प्रणवसहित (with Oṃ)
द्वादशtwelve
द्वादश:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वादश (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक; अव्ययवत्/विशेषणम्; ‘ओंकाराम्’ इत्यस्य विशेषणम्
ओंकाराम्the Oṃ-syllables (oṃkāras)
ओंकाराम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootओंकार (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘ओंकारा’ (twelve Oṃ-syllables)
संध्याकालेat twilight time
संध्याकाले:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंध्याकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—संध्या + काल (षष्ठी-तत्पुरुष)
कुंभकेनby breath-retention (kumbhaka)
कुंभकेन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकुंभक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
वारत्रयम्three times
वारत्रयम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवार + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—वाराणां त्रयम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
जप्त्वाhaving recited
जप्त्वा:
पूर्वकालक्रिया (Gerundial)
TypeVerb
Root√जप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive) ‘having recited’
सूर्योपस्थानेat the sun-worship/attendance
सूर्योपस्थाने:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसूर्य + उपस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—सूर्यस्य उपस्थानम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
सावित्रीम्the Sāvitrī (Gāyatrī mantra)
सावित्रीम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसावित्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
चतुर्विंशत्यक्षराम्having twenty-four syllables
चतुर्विंशत्यक्षराम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर्विंशति + अक्षर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—चतुर्विंशत्यः अक्षराणि यस्याः सा (बहुव्रीह्यर्थेण विशेषणम्)
जप्त्वाhaving recited
जप्त्वा:
पूर्वकालक्रिया (Gerundial)
TypeVerb
Root√जप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive)
महाविद्याधिकःsuperior in the great knowledge
महाविद्याधिकः:
कर्तृविशेषण (Subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootमहाविद्या + अधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—महाविद्यायाः अधिकः (षष्ठी-तत्पुरुष)
भवतिbecomes
भवति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ब्रह्मत्वम्Brahmanhood/state of Brahman
ब्रह्मत्वम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लभतेattains
लभते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

Not explicitly stated in the provided excerpt (contextual narrator/instructor voice within Sṛṣṭikhaṇḍa).

Concept: Reciting the twelvefold praṇava-linked vyāhṛti formula thrice with kumbhaka, then the 24-syllable Sāvitrī at Sun-worship, grants eligibility for Great Knowledge and realization of Brahmanhood.

Application: If full kumbhaka practice is unsuitable, adopt the principle: short, consistent japa at dawn/dusk with gentle breath awareness and ethical living; let ‘mahāvidyā’ mean clarity, humility, and steadiness rather than display.

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: celestial_realm

Visual Art Cues: {"scene_description":"A grand twilight tableau: the sky is split between last gold and rising indigo as the sādhaka stands in arghya posture, then sits for kumbhaka, surrounded by a ring of twelve luminous ‘Oṃ’ syllables like a mantra-mandala. Above the horizon, Savitṛ appears as a radiant solar deity, and the Sāvitrī mantra flows as a stream of light into the practitioner’s crown, suggesting the dawning of mahāvidyā and brahma-lābha.","primary_figures":["sādhaka","Savitṛ/Sūrya (deity form)","personified mantra-glyphs (twelve Oṃ)"],"setting":"Open sky at sandhyā with a simple altar, arghya vessel, and a subtle cosmic diagram overlay (lokas/vyāhṛtis) in the background.","lighting_mood":"divine radiance","color_palette":["solar gold","deep indigo","vermillion","white fire","turquoise"],"tanjore_prompt":"Tanjore painting style: majestic sandhyā worship with Sūrya as a crowned deity in a gold leaf halo, seated on a lotus chariot motif; below, the sādhaka in arghya posture transitions to seated kumbhaka; twelve ‘Oṃ’ glyphs form a radiant mandala around him, each embossed in gold leaf; rich reds and greens, gem-studded ornaments on Sūrya, ornate arch and lotus borders, conch-chakra motifs subtly indicating Vaiṣṇava culmination.","pahari_prompt":"Pahari miniature style: expansive twilight sky with delicate gradient; Sūrya rendered as a refined luminous figure above the horizon; the sādhaka small but centered, with a subtle ring of pale-gold ‘Oṃ’ syllables; cool mountain-like blues and violets, fine brushwork, lyrical clouds, minimal but elegant ritual vessels.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural style: bold outlined Sūrya with stylized eyes and elaborate crown, surrounded by a circular aura; the sādhaka below with a patterned mandala of twelve ‘Oṃ’ emblems; strong red-yellow-green palette with deep blue background, temple-wall texture, lotus and creeper borders, rhythmic symmetry.","pichwai_prompt":"Pichwai cloth painting style: sandhyā mandala composition with a central sādhaka and a circular wreath of twelve ‘Oṃ’ motifs like floral medallions; above, a stylized sun-disc with Savitṛ’s presence suggested through iconographic rays; deep blue ground, gold highlights, lotus fields at the bottom, peacocks and cows at margins, intricate floral borders, subtle Vaishnava symbols woven into the pattern."}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"dramatic","suggested_raga":"Bhairavi","pace":"slow-meditative","voice_tone":"authoritative","sound_elements":["conch shell","temple bells","steady tanpura drone","measured breath","wind at dusk"]}

Sandhi Resolution Notes: ओंभूः/ओंभुवः/ओंस्वः/ओंमहः/ओंजनः/ओंतपः/ओंसत्यम् = ओम् + (व्याहृति/पदम्); ओंतत्सवितुर्वरेण्यम् = ओम् + तत् + सवितुः + वरेण्यम्; भूर्भुवःस्वरोम् = भूः + भुवः + स्वः + ओम्; चतुर्विंशत्यक्षराम् = चतुर्विंशति + अक्षराम् (यण्/सन्धि); महाविद्याधिको = महाविद्या + अधिकः (ओ-रूपेण)

S
Savitṛ (Sun deity)
B
Brahman
S
Sāvitrī (Gāyatrī mantra)

FAQs

It teaches a Sandhyā (twilight) discipline: reciting the vyāhṛtis with Om (a twelvefold Om-formula) three times with breath-retention (kumbhaka), and then reciting the 24-syllable Sāvitrī (Gāyatrī) during Sun-worship.

It refers to Om prefixed to a sequence of sacred utterances: the vyāhṛtis (bhūḥ, bhuvaḥ, svaḥ, plus mahaḥ, janaḥ, tapaḥ, satyam) together with the Gāyatrī and concluding sacred formula—counted as a twelvefold Om-recitation in this passage.

It states that the practitioner becomes qualified for the “Great Knowledge” (mahāvidyā) and attains brahmatva—Brahmanhood, i.e., realization/union with Brahman in a soteriological sense.