Adhiratha-Rādhā Discover the Casket; Vasuṣeṇa (Karṇa) is Adopted and Formed
कामगेन यथामुख्यैरमात्यै: संवृतो वशी । तदनन्तर जितेन्द्रिय भगवान् श्रीरामने लंकापुरीकी सुरक्षाका प्रबन्ध करके लक्ष्मण, सुग्रीव आदि सभी श्रेष्ठ वानरों, विभीषण तथा प्रधान-प्रधान सचिवोंके साथ सीताको आगे करके इच्छानुसार चलनेवाले, आकाशचारी, शोभाशाली पुष्पकविमानपर आरूढ़ हो उसीके द्वारा पूर्वोक्त सेतुमार्गसे ऊपर-ही-ऊपर पुनः मकरालय समुद्रको पार किया || ५१--५३ ई || ततस्तीरे समुद्रस्य यत्र शिश्ये स पार्थिव:
kāmagena yathāmukhyair amātyaiḥ saṃvṛto vaśī | tadanantaraṃ jitendriyo bhagavān śrīrāmaḥ laṅkāpurīṃ surakṣāyāḥ prabandhaṃ kṛtvā lakṣmaṇa-sugrīvādibhiḥ sarvaiḥ śreṣṭha-vānaraiḥ vibhīṣaṇena ca pradhāna-pradhāna-sacivaiḥ saha sītām agre kṛtvā icchānusāra-gāminā ākāśacāriṇā śobhāśālinā puṣpakavimānena ārūḍhaḥ san tenaiva pūrvokta-setumārgeṇopari-upari punaḥ makarālayaṃ samudraṃ pārāṃ jagāma || 51–53 || tatastīre samudrasya yatra śiśye sa pārthivaḥ ||
മാർക്കണ്ഡേയൻ പറഞ്ഞു—അതിനുശേഷം ഇന്ദ്രിയജയനും വശനുമായ ഭഗവാൻ ശ്രീരാമൻ ലങ്കാപുരിയുടെ സുരക്ഷയും ഭരണക്രമവും ഉറപ്പാക്കി, പ്രധാന അമാത്യന്മാർ ചുറ്റിനിൽക്കെ, സീതയെ മുൻപിൽ നിർത്തി, ലക്ഷ്മണൻ, സുഗ്രീവൻ മുതലായ ശ്രേഷ്ഠ വാനരനായകരും വിഭീഷണനും പ്രധാന ഉപദേശകരും കൂടെ, ഇഷ്ടാനുസാരമായി സഞ്ചരിക്കുന്ന, ആകാശചാരിയായ, ശോഭനമായ പുഷ്പകവിമാനത്തിൽ കയറി. ആ വിമാനംകൊണ്ടുതന്നെ, മുൻപ് നിർമ്മിച്ച സേതുവിന്റെ മുകളിലൂടെ പറന്ന്, അദ്ദേഹം വീണ്ടും മകരാലയമായ സമുദ്രം കടന്നു. പിന്നെ സമുദ്രതീരത്ത്, ആ രാജാവ് ഒരിക്കൽ വിശ്രമിച്ചിരുന്ന സ്ഥലത്തെത്തി.
मार्कण्डेय उवाच
The passage highlights dharmic kingship: even after victory, a ruler must establish security and orderly administration, act with self-restraint (jitendriya), and honor allies and counsellors—showing that power is to be governed by discipline and responsibility.
After securing Laṅkā, Rāma departs with Sītā, Lakṣmaṇa, Sugrīva, Vibhīṣaṇa, and leading ministers. They ride the wish-moving Puṣpaka-vimāna, fly above the bridge-route, cross the ocean again, and arrive at the seashore where the king had earlier rested.