Previous Verse
Next Verse

Shloka 42

ब्रह्मनारायणस्तवः — शिवस्य प्रभवत्व-प्रतिपादनम्

नमस्ते वक्रकेशाय ऊरुवक्षःशिखाय च नमो नमः सुवर्णाय तपनीयनिभाय च

namaste vakrakeśāya ūruvakṣaḥśikhāya ca namo namaḥ suvarṇāya tapanīyanibhāya ca

വക്രജടാധാരിയേ, ഉന്നതവും ദീപ്തവുമായ വക്ഷസ്ഥലമുള്ളവനേ, നിനക്കു നമസ്കാരം. വീണ്ടും വീണ്ടും നമഃ—നീ സ്വർണമയൻ, തപ്ത ശുദ്ധസ്വർണ്ണസദൃശൻ।

नमस् ते (namas te)salutation to You
नमस् ते (namas te):
वक्र-केशाय (vakra-keśāya)to the One with curved/twisted hair (matted locks)
वक्र-केशाय (vakra-keśāya):
ऊरु-वक्षः (ūru-vakṣaḥ)having a broad/lofty chest
ऊरु-वक्षः (ūru-vakṣaḥ):
शिखाय च (śikhāya ca)and to the One with a crest/topknot (śikhā) / crowned radiance
शिखाय च (śikhāya ca):
नमो नमः (namo namaḥ)repeated obeisance, again and again
नमो नमः (namo namaḥ):
सुवर्णाय (suvarṇāya)to the golden One, of radiant hue
सुवर्णाय (suvarṇāya):
तपनीय-निभाय (tapanīya-nibhāya)resembling refined gold (heated and purified), blazing like pure gold
तपनीय-निभाय (tapanīya-nibhāya):
च (ca)and
च (ca):

Suta Goswami (narrating a received Shiva-stuti within the Adhyaya’s discourse)