Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Prayāga–Gaṅgā Tīrtha-māhātmya and Rules of Pilgrimage

Yātrā-vidhi

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे चतुस्त्रिशो ऽध्यायः मार्कण्डेय उवाच कथयिष्यामि ते वत्स तीर्थयात्राविधिक्रमम् / आर्षेण तु विधानेन यथा दृष्टं यथा श्रुतम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge catustriśo 'dhyāyaḥ mārkaṇḍeya uvāca kathayiṣyāmi te vatsa tīrthayātrāvidhikramam / ārṣeṇa tu vidhānena yathā dṛṣṭaṃ yathā śrutam

ഇങ്ങനെ ശ്രീകൂർമപുരാണത്തിലെ ഷട്സാഹസ്ത്രീ സംഹിതയുടെ പൂർവവിഭാഗത്തിൽ മുപ്പത്തിയഞ്ചാം അധ്യായം ആരംഭിക്കുന്നു. മാർകണ്ഡേയൻ പറഞ്ഞു—വത്സാ, ഋഷിപ്രണീതമായ വിധാനപ്രകാരം, ഞാൻ കണ്ടതും കേട്ടതും പോലെ തന്നെ തീർത്ഥയാത്രയുടെ വിധിയും ക്രമവും ഞാൻ നിന്നോട് പറയും.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), वाक्य-समाप्तिसूचक (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location-text)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः/उपपद-समासः (honorific ‘श्री’ + title)
षट्साहस्त्र्याम्in the (section) of six-thousand (verses)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); द्विगु-समासः (numeral compound: ‘षट्-साहस्त्री’ = of six-thousand)
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootपूर्व + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः (कर्मधारय-भाव: ‘पूर्वः विभागः’)
चतुस्त्रिंशःthirty-fourth
चतुस्त्रिंशः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुः + त्रिंशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); संख्यावाचक-विशेषण (ordinal sense: thirty-fourth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम् (Parasmaipada), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular)
कथयिष्यामिI shall narrate
कथयिष्यामि:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु; णिच् causative of कथ्)
Formलृट् (Simple future), परस्मैपदम् (Parasmaipada), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन (Singular)
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान/Recipient)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया/चतुर्थी (Accusative/Dative) एकवचन-रूप (enclitic ‘te’); अत्र चतुर्थी (Dative) ‘to you’
वत्सO dear child
वत्स:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootवत्स (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सम्बोधन (Vocative), एकवचन (Singular)
तीर्थयात्राविधिक्रमम्the procedure of the rules for pilgrimage to tīrthas
तीर्थयात्राविधिक्रमम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतीर्थ + यात्रा + विधि + क्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), द्वितीया विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular); बहुपद-तत्पुरुषः (determinative chain: ‘तीर्थयात्रायाः विधेः क्रमः’)
आर्षेणby the ṛṣi-tradition / in the seers’ manner
आर्षेण:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootआर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (Neuter/Masculine), तृतीया विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन (Singular); विशेषण
तुindeed/but
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), अवधान/विरोधार्थक-निपात
विधानेनby the method/ordinance
विधानेन:
Karana (करण/Instrument/Means)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), तृतीया विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन (Singular)
यथाas
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Manner)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), उपमान/प्रकारवाचक (manner: ‘as/according to’)
दृष्टम्seen
दृष्टम्:
Karma (कर्म/Content)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग (Neuter), प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन (Singular); अत्र अव्ययीभावेन ‘यथा दृष्टम्’ = ‘as seen’
यथाas
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Manner)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), प्रकारवाचक
श्रुतम्heard
श्रुतम्:
Karma (कर्म/Content)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग (Neuter), प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन (Singular); ‘यथा श्रुतम्’ = ‘as heard’

Sage Markandeya

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

M
Markandeya
K
Kurma Purana
R
Rishis (Arsha tradition)
T
Tirtha-yatra

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it frames the teaching method: sacred practice (tīrtha-yātrā) is to be followed in an āṛṣa (seer-sanctioned) way, implying that realization is supported by disciplined dharma-based conduct and received tradition.

No specific yoga technique is named here; the verse introduces a structured vidhi-krama for tīrtha-yātrā, which in Purāṇic practice functions as a preparatory discipline—purification, restraint, and right observance—often treated as supportive to mantra, worship, and contemplative practices.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; however, by grounding pilgrimage practice in the āṛṣa tradition, it aligns with the Kurma Purana’s broader integrative stance where orthodox dharma and sacred observances serve as a shared foundation across Shaiva and Vaishnava streams.