तस्मादमात्यसम्पदोपेतः सर्वसमयविदाशुग्रन्थश्चार्वक्षरो लेखनवाचनसमर्थो लेखकः स्यात् ॥ कZ_०२.१०.०३ ॥
tasmād amātyasampadopetaḥ sarvasamayavid āśugranthaś cārvakṣaro lekhanavācanasamartho lekhakaḥ syāt
അതുകൊണ്ട് രാജലേഖകൻ അമാത്യസമ്പത്തുള്ളവനായിരിക്കണം; എല്ലാ അവസരങ്ങളുടെയും/പ്രസംഗങ്ങളുടെയും അറിവുള്ളവൻ, വേഗത്തിൽ എഴുതാൻ കഴിയുന്നവൻ, വ്യക്തവും മനോഹരവുമായ അക്ഷരങ്ങളുള്ളവൻ, എഴുതാനും വായിച്ച് കേൾപ്പിക്കാനും—ഇരുവിലും പ്രാവീണ്യമുള്ളവൻ ആയിരിക്കണം.
Because official correspondence can trigger policy, diplomacy, or coercive action; the scribe must understand implications, not merely transcribe words.
Knowledge of situational protocol—who is addressed, what honorifics apply, what timing and framing are appropriate for each context.