Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 35, Shloka 11

सुमन्त्रस्य कैकेयी-निन्दा

Sumantra’s Reproof of Kaikeyi in the Royal Assembly

न हि ते विषये कश्चिद् र्ब्राह्मणो वस्तुमर्हति। तादृशं त्वममर्यादमद्य कर्म चिकीर्षसि।।2.35.11।।

na hi te viṣaye kaścid brāhmaṇo vastum arhati | tādṛśaṃ tvam amaryādam adya karma cikīrṣasi ||2.35.11||

ແທ້ຈິງແລ້ວ ໃນອານາເຂດຂອງເຈົ້າ ບໍ່ມີພຣາຫມັນຜູ້ໃດສົມຄວນຢູ່ອາໄສ ເມື່ອມື້ນີ້ເຈົ້າຕັ້ງໃຈຈະກະທຳການອັນລ່ວງເກີນຂອບເຂດແຫ່ງຄວາມປະພຶດອັນຄວນ

नूनम्surely
नूनम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनूनम् (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक अव्यय (certainly)
सर्वेall (of us)
सर्वे:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनामसदृश विशेषण, अत्र ‘all (people)’
गमिष्यामःwe will go
गमिष्यामः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलृट्-लकार (future), उत्तम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
मार्गम्path
मार्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
रामनिषेवितम्trodden by Rama
रामनिषेवितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootराम + नि + सेवित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त) ‘निषेवित’; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (रामेण निषेवितः)
त्यक्तायाof (you) abandoned
त्यक्ताया:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootत्यक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक, त्यज् धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त) ‘abandoned’ (referring to ‘you’)
बान्धवैःby relatives
बान्धवैः:
Kartr/Agent-in-passive (कर्ता/कर्तृ)
TypeNoun
Rootबान्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सर्वैःall
सर्वैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying बान्धवैः/ब्राह्मणैः/साधुभिः)
ब्राह्मणैःby brahmins
ब्राह्मणैः:
Kartr/Agent-in-passive (कर्ता/कर्तृ)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
साधुभिःby the virtuous
साधुभिः:
Kartr/Agent-in-passive (कर्ता/कर्तृ)
TypeNoun
Rootसाधु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सदाalways
सदा:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (always)
काwhat (kind of)
का:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक (interrogative)
प्रीतिःjoy/pleasure
प्रीतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
राज्यलाभेनby gaining the kingdom
राज्यलाभेन:
Hetu/Karana (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootराज्य + लाभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (राज्यस्य लाभः)
तवfor you/your
तव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
देविO queen
देवि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (vocative), एकवचन
भविष्यतिwill be
भविष्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट्-लकार (future), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तादृशम्such
तादृशम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतादृश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अमर्यादम्improper
अमर्यादम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ + मर्यादा (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; नञ्-पूर्वक
कर्मact
कर्म:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive)
चिकीर्षसिyou intend
चिकीर्षसि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट्-लकार, मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; सन्-प्रत्यय (desiderative)

Now by your act, you intend to transgress the bounds of tradition(code of conduct). No brahmin shall ever dwell in your country.

S
Sumantra
K
Kaikeyī
B
brāhmaṇa (social-religious community)

FAQs

Maryādā (normative restraint) is treated as the foundation of a righteous realm; violating it threatens the moral-spiritual fabric of society.

Sumantra warns Kaikeyī that her intended act is so improper that it would make the kingdom unfit for the presence of the righteous.

Sumantra’s insistence on dharmic social responsibility—he links personal wrongdoing to public moral collapse.