Next Verse

Shloka 1

Tīrtha-Māhātmya and the Discipline of Pilgrimage (Tīrtha-sevā) within Prāyaścitta

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे एकचत्वारिंशो ऽध्यायः सूत उवाच अन्यच्च तीर्थप्रवरं जप्येश्वरसमीपतः / नाम्ना पञ्चनदं पुण्यं सर्वपापप्रणाशनम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge ekacatvāriṃśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca anyacca tīrthapravaraṃ japyeśvarasamīpataḥ / nāmnā pañcanadaṃ puṇyaṃ sarvapāpapraṇāśanam

ດັ່ງນັ້ນ ໃນ «ກູຣມະປູຣານະ» ໃນ ສັມຫິຕາ «ສັດສາຫັດສຣີ» ພາກຫຼັງ—ຈົບບົດທີ 41. ສູຕະ ກ່າວວ່າ: «ຍັງມີຕີຣຖະອັນປະເສີດ ໃກ້ ຈັບເຢສະວະຣະ ຊື່ ‘ປັນຈະນະດະ’ ບໍລິສຸດ ແລະ ທຳລາຍບາບທັງປວງ»។

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; quotation/closure particle (इति-प्रयोग)
śrīkūrmapurāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrīkūrmapurāṇe:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī-kūrma-purāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण (locative)
ṣaṭsāhastryāmin the ‘six-thousand’ (section)
ṣaṭsāhastryām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootṣaṭ-sāhastrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
uparivibhāgein the upper division
uparivibhāge:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootupari-vibhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
ekacatvāriṃśaḥforty-first
ekacatvāriṃśaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka-catvāriṃśat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण (अध्यायस्य)
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कर्तृ/उद्देश्य (heading)
sūtaḥSūta
sūtaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; वक्ता
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
anyaḥanother
anyaḥ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; (elliptic) ‘another (thing/place)’
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
tīrthapravaraman excellent sacred ford
tīrthapravaram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottīrtha-pravara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म (उच्यते/ज्ञायते implied)
japya-īśvara-samīpataḥfrom near Japyeśvara
japya-īśvara-samīpataḥ:
Apadana (अपादान)
TypeIndeclinable
Rootjapya + īśvara + samīpatas (प्रातिपदिक/अव्यय-प्राय)
Formअव्यय-प्रयोग; पञ्चमी-अर्थे (ablatival sense) ‘from/near’; स्थानवाचक
nāmnāby name
nāmnā:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootnāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया विभक्ति (3rd/तृतीया), एकवचन; करण/हेतु ‘by name’
pañcanadamPañcanada
pañcanadam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpañca-nada (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; कर्म (नाम)
puṇyamholy
puṇyam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (pañcanadam)
sarvapāpapraṇāśanamdestroyer of all sins
sarvapāpapraṇāśanam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva-pāpa-praṇāśana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (pañcanadam)

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Ś
Śrī Kūrma Purāṇa
S
Sūta
J
Japyeśvara
P
Pañcanada

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it emphasizes purification through a sacred tīrtha (Pañcanada), implying the Purāṇic view that inner clarity for spiritual realization is supported by dhārmic acts like pilgrimage.

No specific yogic technique is taught in this line; the practice implied is tīrtha-sevā (pilgrimage and ritual bathing), a preparatory discipline aligned with Purāṇic sādhanā for cleansing pāpa and supporting higher yoga.

By locating a meritorious tīrtha near Japyeśvara (a Śaiva locus) within the Kūrma Purāṇa (a Vaiṣṇava-Śaiva synthesizing text), it reflects the Purāṇa’s integrative sacred landscape where devotion and merit transcend sectarian boundaries.