Amritbindu
ज्ञाननेत्रं समाधाय चोद्धरेद्वह्निवत्परम् ।
निष्कलं निश्चलं शान्तं तद्ब्रह्माहमिति स्मृतम् ॥२१॥
ज्ञान-नेत्रम् । समाधाय । च । उद्धरेत् । वह्नि-वत् । परम् ।
निष्कलम् । निश्चलम् । शान्तम् । तत् । ब्रह्म । अहम् । इति । स्मृतम् ॥
jñāna-netraṃ samādhāya coddhared vahni-vat param |
niṣkalaṃ niścalaṃ śāntaṃ tad brahmāham iti smṛtam ||21||
ಸಮಾಧಿಯಲ್ಲಿ ಜ್ಞಾನನೇತ್ರವನ್ನು ಸ್ಥಿರಗೊಳಿಸಿ, ಅಗ್ನಿಯಂತೆ ಪರಮ ತತ್ತ್ವವನ್ನು ಪ್ರಕಾಶಗೊಳಿಸಿ ಸಾಕ್ಷಾತ್ಕರಿಸಬೇಕು. ಆ ಪರಬ್ರಹ್ಮವು ನಿಷ್ಕಲ, ನಿಶ್ಚಲ, ಶಾಂತ—“ತದ್ಬ್ರಹ್ಮಾಹಂ” ಎಂದು ಸ್ಮೃತಿ ಹೇಳುತ್ತದೆ॥೨೧॥
Having fixed the eye of knowledge (jñāna-netra) in samādhi, one should lift up (realize) the Supreme, as (one would kindle) fire. That (Supreme) is partless, unmoving, and peaceful—(known as) “That Brahman am I,” so it is remembered (in tradition).