Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

Puruṣottama-kṣetra Māhātmya: Śveta-Mādhava & Matsya-Mādhava; Mārkaṇḍeya-tīrtha Mārjana and Bath Liturgy

तदा गच्छेद्विशेषण तीर्थराजं परं शुभम् । कायवाङ्मानसैः शुद्धसद्भावोऽनन्यमानसः ॥ २४ ॥

tadā gacchedviśeṣaṇa tīrtharājaṃ paraṃ śubham | kāyavāṅmānasaiḥ śuddhasadbhāvo'nanyamānasaḥ || 24 ||

ಆಗ, ಹೇ ವಿಶಿಷ್ಟನೇ! ಅವನು ಪರಮ ಶುಭವಾದ ತೀರ್ಥರಾಜನ ಬಳಿಗೆ ಹೋಗಬೇಕು—ದೇಹ, ವಾಣಿ, ಮನಸ್ಸುಗಳಿಂದ ಶುದ್ಧನಾಗಿ, ಸದ್ಭಾವದಿಂದ, ಅನನ್ಯಚಿತ್ತನಾಗಿ॥೨೪॥

तदाthen
तदा:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (then)
गच्छेत्should go
गच्छेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचन used adverbially; क्रियाविशेषण
तीर्थ-राजम्the king of tīrthas (chief pilgrimage place)
तीर्थ-राजम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ+राज (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष/कर्मधारयार्थ: तीर्थाणां राजा); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परम्supreme
परम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (तीर्थराजम्)
शुभम्auspicious
शुभम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (तीर्थराजम्)
काय-वाक्-मानसैःby body, speech, and mind
काय-वाक्-मानसैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकाय+वाच्+मानस (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (इतरेतर: कायश्च वाक् च मानसश्च); नपुंसकलिङ्ग (समाहार-द्वन्द्व), तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
शुद्ध-सद्भावःone with pure disposition
शुद्ध-सद्भावः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशुद्ध+सद्भाव (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: शुद्धः सद्भावः; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अनन्य-मानसःwith undistracted/one-pointed mind
अनन्य-मानसः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअनन्य+मानस (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: अनन्यं मानसः यस्य/अनन्यं मनः; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (शुद्धसद्भावः/गन्ता implied)

Suta (narrating Narada Purana discourse in Uttara-Bhaga tirtha context)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

FAQs

It teaches that a pilgrimage bears fruit when approached with inner purity (body, speech, mind) and sincere bhāva, not merely by physical travel.

By stressing ananya-manas (single-pointed mind), the verse frames tīrtha-yātrā as an act of focused devotion rather than distraction-filled tourism.

The practical discipline is śauca and restraint of vāk (speech), aligning with dharma-śāstra conduct and the broader Vedic emphasis on purity in ritual and sacred observance.