Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

Puruṣottama-kṣetra Māhātmya: Śveta-Mādhava & Matsya-Mādhava; Mārkaṇḍeya-tīrtha Mārjana and Bath Liturgy

भक्त्या तु तन्मना भूत्वा पुराणं पुण्यमुक्तिदम् । मार्कंडेयह्रदे स्नानं सर्वकालं प्रशस्यते ॥ २१ ॥

bhaktyā tu tanmanā bhūtvā purāṇaṃ puṇyamuktidam | mārkaṃḍeyahrade snānaṃ sarvakālaṃ praśasyate || 21 ||

ಆದರೆ ಭಕ್ತಿಯಿಂದ ಅವನಲ್ಲೇ ಮನಸ್ಸು ಲೀನಮಾಡಿಕೊಂಡು—ಪುಣ್ಯ ಮತ್ತು ಮುಕ್ತಿಯನ್ನು ನೀಡುವ ಈ ಪುರಾಣವು—ಮಾರ್ಕಂಡೇಯ ಹ್ರದದಲ್ಲಿ ಸ್ನಾನವು ಸರ್ವಕಾಲವೂ ಪ್ರಶಂಸನೀಯವೆಂದು ಹೇಳುತ್ತದೆ॥೨೧॥

भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
तुindeed/and
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), विरोध/अन्वयार्थक
तत्-मनाone whose mind is fixed on that
तत्-मना:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootतद्+मनस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास: तस्मिन् मनः यस्य सः; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (कर्तृ)
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), ‘having become’
पुराणम्Purāṇa (sacred text)
पुराणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पुण्य-मुक्ति-दम्granting merit and liberation
पुण्य-मुक्ति-दम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपुण्य+मुक्ति+द (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपपद/षष्ठीभाव: पुण्यं च मुक्तिं च ददाति इति); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (पुराणम्)
मार्कण्डेयह्रदेin the Mārkaṇḍeya lake
मार्कण्डेयह्रदे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय-ह्रद (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष; पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सर्वकालम्at all times
सर्वकालम्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वकाल (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास: सर्वेषु कालेषु; अव्ययवत् क्रियाविशेषण (accusative of time used adverbially)
प्रशस्यतेis praised
प्रशस्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+शंस् (धातु)
Formलट् (present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि/भावे प्रयोग (is praised/commended)

Narada (teaching in Uttara-Bhaga tirtha-mahatmya context)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

M
Markandeya

FAQs

It presents a tirtha-practice (bathing at Mārkaṇḍeya-hrada) as a timelessly recommended act, framed within devotion and single-pointed remembrance, yielding both merit (puṇya) and liberation-oriented benefit (mukti).

Bhakti is defined here as becoming tanmanā—mentally absorbed in the Divine—so that outward acts like tirtha-snāna become spiritually potent and aligned with mokṣa.

Ritual practice (karma-kāṇḍa application) is implied via snāna-vidhi at a tirtha; while no specific Vedāṅga is named, the verse reflects dharma-śāstric orientation to tīrtha-kriyā and its prescribed fruits.