Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

Rukmāṅgada–Vāmadeva Saṃvāda: Ahimsa, Hunting, and the Fruit of Dvādaśī-Bhakti

अनुमोदयिता पूर्वं द्वितीयो घातकः स्मृतः । विश्वासकस्तृतीयोऽपि चतुर्थो भक्षकस्तथा । पंचमः पाचकः प्रोक्तः षष्ठो भूपात्र विग्रही । हिं सया संयुतं धर्ममधर्मं च विदुर्बुधाः ॥ ९ ॥

anumodayitā pūrvaṃ dvitīyo ghātakaḥ smṛtaḥ | viśvāsakastṛtīyo'pi caturtho bhakṣakastathā | paṃcamaḥ pācakaḥ proktaḥ ṣaṣṭho bhūpātra vigrahī | hiṃ sayā saṃyutaṃ dharmamadharmaṃ ca vidurbudhāḥ || 9 ||

ಮೊದಲನೆಯವನು ಅನುಮೋದಿಸುವವನು; ಎರಡನೆಯವನು ಘಾತಕ (ಕೊಲ್ಲುವವನು). ಮೂರನೆಯವನು ಪ್ರೇರೇಪಿಸುವ/ವಿಶ್ವಾಸ ಗೆದ್ದು ಮಾಡಿಸುವವನು; ನಾಲ್ಕನೆಯವನು ಭಕ್ಷಕ (ತಿನ್ನುವವನು). ಐದನೆಯವನು ಪಾಚಕ (ಅಡುಗೆ ಮಾಡುವವನು); ಆರನೆಯವನು ಭೂಮಿ ಮತ್ತು ಪಾತ್ರವನ್ನು ಕಬಳಿಸುವವನು. ಜ್ಞಾನಿಗಳು ಹೇಳುತ್ತಾರೆ—ಹಿಂಸೆಯೊಂದಿಗೆ ಸೇರಿದರೆ ಧರ್ಮವೂ ಅಧರ್ಮವೂ ಎರಡೂ ಕಲుషಿತವಾಗುತ್ತವೆ.

अनुमोदयिताthe approver/one who consents
अनुमोदयिता:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअनु + मुद् (धातु) → अनुमोदयितृ (कृदन्त, तृ-प्रत्यय)
Formकर्तृवाचक-तृन्त (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पूर्वम्first
पूर्वम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of order/time)
द्वितीयःsecond
द्वितीयः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक विशेषण
घातकःkiller
घातकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootघातक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्मृतःis said/considered
स्मृतः:
Kriyā (क्रिया/Predicative)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) → स्मृत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is considered/remembered’
विश्वासकःone who instills trust/enticer
विश्वासकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootविश्वासक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तृतीयःthird
तृतीयः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक विशेषण
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
चतुर्थःfourth
चतुर्थः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भक्षकःeater/consumer
भक्षकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootभक्षक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चय/तुल्यतार्थक अव्यय (thus/likewise)
पञ्चमःfifth
पञ्चमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्चम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पाचकःcook
पाचकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootपाचक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रोक्तःis declared
प्रोक्तः:
Kriyā (क्रिया/Predicative)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is declared’
षष्ठःsixth
षष्ठः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भूपO king
भूप:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
अत्रhere/in this context
अत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
विग्रहीone who seizes/takes (the animal)
विग्रही:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootविग्रहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इन्-प्रत्ययान्त
हिंसयाwith/by violence
हिंसया:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootहिंसा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
संयुतम्joined/associated
संयुतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + युज् (धातु) → संयुत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (धर्मम्-विशेषणम्)
धर्मम्dharma
धर्मम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अधर्मम्unrighteousness
अधर्मम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootअधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
विदुःknow/consider
विदुः:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
बुधाःthe wise
बुधाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootबुध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

Sanatkumāra (teaching to Nārada in dialogue)

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"shanta","secondary_rasa":"raudra","emotional_journey":"A calm, analytical enumeration of sixfold complicity in violence, culminating in a sharp moral verdict that violence contaminates both dharma and adharma alike."}

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

It expands karmic accountability beyond the direct doer: even approving, enabling, benefiting from, or materially supporting a violent act carries moral weight, showing how dharma is weakened when mixed with hiṁsā.

Bhakti is grounded in purity of conduct; the verse implies that a devotee should avoid not only violence but also indirect participation—approval, procurement, or enjoyment—so that worship and merit are not tainted by adharma.

Primarily Dharma-śāstric ethics rather than a specific Vedāṅga; practically, it trains discernment (viveka) about agency and complicity—who counts as a participant in a sinful act and why.