HomeVamana PuranaAdh. 25Shloka 50
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Saptarishis Seek Uma for Shiva, Shloka 50

The Saptarishis Seek Uma for Shiva: Himavan Grants the Marriage

देव्युवाच किं पुण्यं तत्र विप्रेन्द्र लब्धासि त्वं पृथूदके पथि स्नानेन च फलं केषु किं लब्दवानसि

devyuvāca kiṃ puṇyaṃ tatra viprendra labdhāsi tvaṃ pṛthūdake pathi snānena ca phalaṃ keṣu kiṃ labdavānasi

ព្រះនាងទេវី បានមានព្រះវាចា៖ «ឱ ព្រាហ្មណ៍ឧត្តម នៅព្រឹធូទក នោះទទួលបានបុណ្យអ្វី? ហើយការងូតទឹកតាមផ្លូវមានផលអ្វី? ក្នុងផ្នែកណាខ្លះ និងអ្វីខ្លះ អ្នកបានទទួល?»

देवीthe goddess
देवी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
किम्what
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक
पुण्यम्merit
पुण्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (there)
विप्रेन्द्रO best of Brahmins
विप्रेन्द्र:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विप्राणाम् इन्द्रः = best of Brahmins)
लब्धासिhave you obtained
लब्धासि:
Kriya (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त ‘लब्ध’ + असि (लट्, मध्यम-पुरुष, एकवचन); परस्मैपद-धातु √लभ् (to obtain)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पृथूदकेat Pṛthūdaka
पृथूदके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपृथूदक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; तीर्थनाम
पथिon the way
पथि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपथिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; ‘पथि’ = locative singular of पथिन्
स्नानेनby bathing
स्नानेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (and)
फलम्fruit/result
फलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
केषुin which (cases/places)
केषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), बहुवचन; प्रश्नवाचक
किम्what
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक
लब्धवान्(you) have obtained
लब्धवान्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (perfect participle active) ‘लब्धवान्’; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; धातु: √लभ्
असिare/have
असि:
Kriya (सहायक क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (present), परस्मैपद, मध्यम-पुरुष, एकवचन; धातु: √अस् (to be)
Devī (Umā) to the Bhikṣu
Devī/Umā (Pārvatī)
Tīrtha-māhātmyaSnāna (ritual bathing)Puṇya and phala doctrineRitual causality

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

The verse emphasizes intentionality in ritual: merit (puṇya) is not assumed but examined—what is gained, where, and by which act (snāna). It encourages reflective practice rather than mechanical observance.

This belongs to dharma/ācāra exposition (tīrtha and snāna results). It is a didactic strand that Purāṇas weave alongside the five marks, especially in māhātmya sections.

‘Bathing on the path’ symbolizes progressive purification: sanctity is not only at the destination tīrtha but also in the disciplined journey, where each act becomes a step of inner cleansing.