Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 16

शिवरात्रौ वसेद्यस्तु लिंगे सिद्धेशसंज्ञिते । स्नात्वा ऋषिकृते तीर्थे किं तस्यान्येन वै द्विजाः । गत्वा तत्र महाभागा गृहीत्वा फलमुत्तमम्

śivarātrau vasedyastu liṃge siddheśasaṃjñite | snātvā ṛṣikṛte tīrthe kiṃ tasyānyena vai dvijāḥ | gatvā tatra mahābhāgā gṛhītvā phalamuttamam

អ្នកណាដែលស្នាក់អធិដ្ឋានយាមនៅទីនោះ ក្នុងរាត្រីសិវរាត្រី នៅលីង្គដែលហៅថា សិទ្ធេសៈ ហើយងូតទឹកនៅទីរីថ៌ដែលព្រះឥសីបានបង្កើត—តើគាត់ត្រូវការកិច្ចបុណ្យផ្សេងទៀតអ្វីទៀតដែរ ឱ ព្រាហ្មណ៍? ទៅដល់ទីនោះ ឱ អ្នកមានភាគល្អ គាត់ទទួលបានផលបុណ្យខ្ពង់ខ្ពស់បំផុត។

शिवरात्रौon Śivarātri night
शिवरात्रौ:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिव + रात्रि (प्रातिपदिकौ)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—शिवरात्रिः (शिवस्य रात्रिः)
वसेत्should dwell/stay
वसेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; सम्बन्धक-प्रत्यय (relative pronoun)
तुindeed, but
तु:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक-निपात (particle)
लिङ्गेin/at the liṅga (Śiva emblem)
लिङ्गे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
सिद्धेशसंज्ञितेnamed ‘Siddheśa’
सिद्धेशसंज्ञिते:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसिद्धेश + संज्ञित (प्रातिपदिकौ)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; विशेषण (qualifying लिङ्गे); संज्ञित = क्त-प्रत्ययान्त (नामधेययुक्त)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वक्रिया (having bathed)
ऋषिकृतेmade by sages
ऋषिकृते:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootऋषि + कृत (प्रातिपदिकौ)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; विशेषण (qualifying तीर्थे)
तीर्थेat the sacred ford/pilgrimage spot
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
किम्what (use)
किम्:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nominative/Accusative), एकवचन; प्रश्नार्थक (interrogative)
तस्यfor him/of that
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
अन्येनwith anything else
अन्येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
वैindeed
वै:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक-निपात (emphatic particle)
द्विजाःO twice-born (Brahmins)
द्विजाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; संबोधनार्थे अपि (address)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वक्रिया (having gone)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Adverbial location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb)
महाभागाःO greatly fortunate ones
महाभागाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; संबोधनार्थे अपि (address)
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वक्रिया (having taken)
फलम्fruit, result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
उत्तमम्best, excellent
उत्तमम्:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (qualifying फलम्)

Brahmā (continuation; exhortation to pilgrimage and Śivarātri observance)

Tirtha: Ṛṣitīrtha (paired with Siddheśa-liṅga)

Type: kshetra

Listener: Dvijāḥ / brāhmaṇas (addressed)

Scene: Night at a Śiva shrine: devotees holding lamps, keeping vigil before the Siddheśa liṅga; then dawn procession to the rishi-made tīrtha for bathing; the scene culminates in a radiant ‘supreme fruit’ aura around the pilgrim group.

Ś
Śivarātri
S
Siddheśa/Siddheśvara
Ṛṣitīrtha
Ṛṣis

FAQs

When devotion, sacred place, and sacred time unite (Śivarātri at Siddheśvara with tīrtha-snana), the spiritual fruit is considered complete and unsurpassed.

Siddheśvara (Siddheśa) liṅga and the adjoining Ṛṣitīrtha in the Dvārakā region.

Observing Śivarātri by staying/vigil near Siddheśvara-liṅga and performing snāna at the ṛṣi-made tīrtha.