HomeRamayanaBala KandaSarga 55Shloka 5
Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

कामधेनुसैन्यप्रादुर्भावः

Kamadhenu’s Forces, Visvamitra’s Austerities, and Vasishta’s Wrath

दृष्ट्वा निषूदितं सैन्यं वसिष्ठेन महात्मना।विश्वामित्रसुतानां च शतं नानाविधायुधम्।।1.55.5।।अभ्यधावत्सुसङ्कृद्धं वसिष्ठं जपतां वरम्।हुङ्कारेणैव तान् सर्वान् ददाह भगवान् ऋषि:।।1.55.6।।

dṛṣṭvā niṣūditaṃ sainyaṃ vasiṣṭhena mahātmanā |

viśvāmitrasutānāṃ ca śataṃ nānāvudhāyudham || 1.55.5 ||

abhyadhāvat susaṅkruddhaṃ vasiṣṭhaṃ japatāṃ varam |

huṅkāreṇaiva tān sarvān dadāha bhagavān ṛṣiḥ || 1.55.6 ||

ពេលឃើញកងទ័ពត្រូវបានបំផ្លាញដោយវសិષ્ઠមហាត្មា កូនប្រុសរបស់វិશ્વាមិត្រ​ចំនួនមួយរយ ដែលកាន់អាវុធនានាប្រភេទ បានរត់ចូលប្រយុទ្ធលើវសិષ્ઠ អ្នកប្រសើរបំផុតក្នុងចំណោមអ្នកបួងសួងជបៈ ដោយកំហឹងខ្លាំង។

dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/पूर्वकालनिर्देश)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); अव्ययभावः
niṣūditamdestroyed
niṣūditam:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootniṣ + sūd (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; ‘sainyam’ इत्यस्य विशेषणम्
sainyamarmy
sainyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsainya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया (कर्म), एकवचनम्
vasiṣṭhenaby Vasiṣṭha
vasiṣṭhena:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootvasiṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया (करण), एकवचनम्
mahātmanāby the great-souled
mahātmanā:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootmahātman (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः (mahā + ātman); पुंलिङ्गे, तृतीया, एकवचनम्; विशेषणम् (of vasiṣṭhena)
viśvāmitra-sutānāmof Viśvāmitra's sons
viśvāmitra-sutānām:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootviśvāmitra (प्रातिपदिक) + suta (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘viśvāmitrasya sutāḥ’); पुंलिङ्गे, षष्ठी (सम्बन्ध), बहुवचनम्
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
śatama hundred
śatam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootśata (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया (कर्म), एकवचनम्; संख्यावाचक (one hundred)
nānā-vidha-āyudhamarmed with various weapons
nānā-vidha-āyudham:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootnānā (अव्यय) + vidha (प्रातिपदिक) + āyudha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (‘nānāvidha’ + ‘āyudha’ = various-kinds-of-weapons); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम् (of śatam)
abhyadhāvatrushed towards
abhyadhāvat:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootabhi + dhāv (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
su-saṅkṛddhamhighly enraged
su-saṅkṛddham:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग/अव्यय) + saṅkṛddha (कृदन्त-प्रातिपदिक, √krudh)
Formकर्मधारय-समासः (su + saṅkṛddha); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; ‘śatam’ इत्यस्य विशेषणम्
vasiṣṭhamVasiṣṭha
vasiṣṭham:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvasiṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया (कर्म), एकवचनम्
japatāmof those performing japa
japatām:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeVerb
Rootjap (धातु)
Formशतृ/शानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle) ‘japat’; पुंलिङ्गे, षष्ठी, बहुवचनम् (genitive plural: ‘of those who do japa’)
varamthe best
varam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; ‘श्रेष्ठम्’ अर्थे; ‘vasiṣṭham’ इत्यस्य विशेषणम्
huṅkāreṇaby (his) humkāra
huṅkāreṇa:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Roothuṅkāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया (करण), एकवचनम्
evaalone
eva:
Sambandha (सम्बन्ध/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात (only/just)
tānthem
tān:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया (कर्म), बहुवचनम्
sarvānall
sarvān:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, बहुवचनम्; विशेषणम् (of tān)
dadāhaburnt
dadāha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootdah (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
bhagavānvenerable
bhagavān:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (कर्ता), एकवचनम्; विशेषणम् (of ṛṣiḥ)
ṛṣiḥsage
ṛṣiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (कर्ता), एकवचनम्

Having seen the army destroyed by the powerful Vasishta, one hundred sons of Viswamitra became extremely furious and armed with various kinds of weapons rushed towards Vasishta, the best among ascetics. Adorable sage Vasishta, reduced them to ashes with just a 'humkara' (the loud 'hum' sound produced with the mouth)

V
Vasiṣṭha
V
Viśvāmitra
V
Viśvāmitra’s sons (100)
J
Japa

FAQs

The verse underscores that aggression against a righteous ascetic order rebounds severely. It also frames japa and spiritual discipline as a form of protective Dharma—an inner power that can neutralize violence without conventional warfare.

After the army’s destruction, Viśvāmitra’s sons attempt revenge by direct assault, but Vasiṣṭha annihilates them instantly through spiritual potency symbolized by the huṃ-utterance.

Vasiṣṭha’s mastery of self-cultivated spiritual force (mantra/japa-tejas) is emphasized, presenting the ideal of inner power surpassing external arms.