Previous Verse
Next Verse

Padma Purana — Bhumi Khanda, Shloka 20

The Narrative of Suvrata: Tapas, Surrender-Prayer, and Cyclical Time

सुव्रत उवाच । संसारसागरमतीव महासुदुःखजालोर्मिभिर्विविधमोहचयैस्तरंगैः । संपूर्णमस्ति निजदोषगुणैस्तु प्राप्तस्तस्मात्समुद्धर जनार्दनमाशुदीनम्

suvrata uvāca | saṃsārasāgaramatīva mahāsuduḥkhajālormibhirvividhamohacayaistaraṃgaiḥ | saṃpūrṇamasti nijadoṣaguṇaistu prāptastasmātsamuddhara janārdanamāśudīnam

សុវ្រតបាននិយាយថា៖ មហាសមុទ្រនៃសង្សារនេះ ពោរពេញដោយរលកជាសំណាញ់ទុក្ខដ៏ធំធេង និងជារលកធំៗកើតពីគំនរមោហៈនានា។ ខ្ញុំត្រូវបានចាប់ជាប់ទាំងស្រុងដោយកំហុស និងលក្ខណៈរបស់ខ្លួនឯង; ដូច្នេះ ឱ ព្រះជនារទនៈ សូមលើកសង្គ្រោះអ្នកទុក្ខទោមនស្សនេះឲ្យឆាប់។

सुव्रतःSuvrata
सुव्रतः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुव्रत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
संसार-सागरम्the ocean of worldly existence
संसार-सागरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंसार (प्रातिपदिक) + सागर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (संसारस्य सागरः)
अतीवexceedingly
अतीव:
Visheshana (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअतीव (अव्यय)
Formअव्यय; तीव्रार्थक-क्रियाविशेषण (intensifier/adverb)
महा-सु-दुःख-जाल-ऊर्मिभिःby waves that are a net of very great sorrows
महा-सु-दुःख-जाल-ऊर्मिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + सु (उपसर्ग/अव्यय) + दुःख (प्रातिपदिक) + जाल (प्रातिपदिक) + ऊर्मि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (ऊर्मि), तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन; समासः (बहुदुःखजालरूपा ऊर्मयः)
विविध-मोह-चयैःby various heaps of delusion
विविध-मोह-चयैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविविध (प्रातिपदिक) + मोह (प्रातिपदिक) + चय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (चय), तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः (विविधाः मोहचयाः)
तरङ्गैःby waves/billows
तरङ्गैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतरङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
संपूर्णम्completely filled
संपूर्णम्:
Visheshya-Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसंपूर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (संसारसागरस्य)
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
निज-दोष-गुणैःwith one’s own faults and qualities
निज-दोष-गुणैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनिज (प्रातिपदिक) + दोष (प्रातिपदिक) + गुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; द्वन्द्वः (दोषाश्च गुणाश्च)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण/विरोधार्थक-निपात (particle: but/indeed)
प्राप्तःhas been reached/has come to (this state)
प्राप्तः:
Karta (Implied subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्राप् (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (अहं/जीवः इत्यर्थे)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात्-रूपेण अव्ययीभाव (ablatival adverb); हेत्वर्थ (therefore/from that)
समुद्धरlift up, rescue
समुद्धर:
Kriya (Command/आज्ञा)
TypeVerb
Rootउद्धृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; उपसर्गः सम्+उद्
जनार्दनO Janārdana
जनार्दन:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootजनार्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
माशुquickly, please (entreaty)
माशु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय/निषेध) + आशु (अव्यय)
Formअव्यय-समुच्चय; मा (निषेध/entreaty particle) + आशु (शीघ्रार्थक adverb)
दीनम्the wretched/afflicted (me)
दीनम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (जनम्/माम्)

Suvrata

Primary Rasa: karuna

Secondary Rasa: shanta

Sandhi Resolution Notes: संसारसागरम्+अतीव → संसारसागरमतीव; जाल+ऊर्मिभिः → जालोर्मिभिः; मोहचयैः+तरङ्गैः (समुच्चय) ; संपूर्णम्+अस्ति → संपूर्णमस्ति; गुणैः+तु → गुणैस्तु; प्राप्तः+तस्मात् → प्राप्तस्तस्मात्; जनार्दनम्+आशु+दीनम् → जनार्दनमाशुदीनम् (माशु इति मा+आशु)

J
Janārdana

FAQs

It portrays saṁsāra as an ocean whose waves are woven from intense sorrow and whose billows arise from accumulated delusion—suggesting instability, danger, and repeated overwhelm.

The speaker directly appeals to Janārdana for rescue, expressing dependence on divine grace rather than self-sufficiency—an essential bhakti stance of surrender.

It highlights personal responsibility: suffering in saṁsāra is linked to one’s own tendencies and mistakes, encouraging self-reflection alongside seeking divine help.