Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

श्रुताभिलिखिता दृष्टा ह्ययोध्या मथुरापुरी । पापं हरति कल्पोत्थं द्वारका च तृतीयका

śrutābhilikhitā dṛṣṭā hyayodhyā mathurāpurī | pāpaṃ harati kalpotthaṃ dvārakā ca tṛtīyakā

アヨーディヤーとマトゥラーの都は—聞くだけでも、書き記すだけでも、拝見するだけでも—一劫にわたり生じた罪を除く。ドヴァーラカーはその第三として、同等に称えられる。

श्रुता-अभिलिखिताheard and written down
श्रुता-अभिलिखिता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) → श्रुत (कृदन्त-प्रातिपदिक) + अभि-लिख् (धातु) → लिखित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्वन्द्व-समासः (श्रुता च अभिलिखिता च)
दृष्टाseen
दृष्टा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त
हिindeed
हि:
Sambandha/Emphasis
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed/for)
अयोध्याAyodhyā
अयोध्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअयोध्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मथुरा-पुरīthe city of Mathurā
मथुरा-पुरī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमथुरा (प्रातिपदिक) + पुरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (मथुरा एव पुरी)
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
हरतिremoves
हरति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootहृ (धातु)
Formलट् (present), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुष, एकवचन
कल्प-उत्थम्arisen from (a) kalpa
कल्प-उत्थम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकल्प (प्रातिपदिक) + उत्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; पञ्चमी/षष्ठी-तत्पुरुषार्थः (कल्पात्/कल्पस्य उत्थम् = arising from an aeon)
द्वारकाDvārakā
द्वारका:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्वारका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha/Connector
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
तृतीयकाthe third (one)
तृतीयका:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीयक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (द्वारका इति विशेष्यस्य)

Unknown (within Dvārakā Māhātmya narration; likely a Purāṇic narrator addressing a listener)

Tirtha: Ayodhyā–Mathurā–Dvārakā (kṣetra-traya)

Type: kshetra

Scene: A triptych: Ayodhyā’s Sarayū ghāṭs and Rāma-temple silhouette; Mathurā’s Yamunā ghāṭs with Kṛṣṇa-līlā motifs; Dvārakā’s sea-city. A scribe writes the māhātmya while a reciter reads to devotees.

A
Ayodhyā
M
Mathurā
D
Dvārakā

FAQs

Contact with sacred places can purify at multiple levels—mental (hearing), textual (recording), and physical (seeing).

Ayodhyā and Mathurā are explicitly praised, with Dvārakā named as the third in the celebrated triad.

Śravaṇa (hearing), abhilikhana (writing/recording), and darśana (seeing) are presented as spiritually purifying practices.