Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 1

श्रीप्रह्लाद उवाच । इति कृष्णवचः श्रुत्वा गोप्यः संहृष्टमानसाः । तस्मिन्मयसरे स्नात्वा विमुक्ताऽशेषबन्धनाः

śrīprahlāda uvāca | iti kṛṣṇavacaḥ śrutvā gopyaḥ saṃhṛṣṭamānasāḥ | tasminmayasare snātvā vimuktā'śeṣabandhanāḥ

プラフラーダは言った。クリシュナの御言葉を聞き、ゴーピーたちは心より歓喜して、そのマーヤーの池で沐浴した。するとその沐浴によって、あらゆる束縛から余すところなく解き放たれた。

śrīprahlādaḥthe revered Prahlada
śrīprahlādaḥ:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + prahlāda (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (श्रीमान् प्रह्लादः), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (nominative singular)
uvācasaid
uvāca:
Kriyā (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन (3rd person singular)
itithus
iti:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
kṛṣṇavacaḥKrishna's words
kṛṣṇavacaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkṛṣṇa (प्रातिपदिक) + vacas (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (कृष्णस्य वचः), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
śrutvāhaving heard
śrutvā:
Pūrvakāla (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√śru (धातु) + ktvā (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund: having heard)
gopyaḥthe cowherd women
gopyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootgopī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (nominative plural)
saṃhṛṣṭamānasāḥwhose minds were delighted
saṃhṛṣṭamānasāḥ:
Viśeṣaṇa (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaṃhṛṣṭa (सम्-√hṛṣ + क्त, कृदन्त-प्रातिपदिक) + mānasa (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (संहृष्टं मानसं येषाम्), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (agreeing with गोप्यः)
tasminin that
tasmin:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक; सर्वनाम)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (locative singular)
mayasarein Maya's lake
mayasare:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmaya (प्रातिपदिक) + sara (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (मयस्य सरः), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (locative singular)
snātvāhaving bathed
snātvā:
Pūrvakāla (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√snā (धातु) + ktvā (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund: having bathed)
vimuktāḥfreed
vimuktāḥ:
Viśeṣaṇa (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-√muc (धातु) + ta (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (agreeing with गोप्यः)
aśeṣabandhanāḥ(freed) from all bonds
aśeṣabandhanāḥ:
Viśeṣaṇa (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootaśeṣa (प्रातिपदिक) + bandhana (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/तत्पुरुष-समास (अशेषाणि बन्धनानि येषाम्/अशेषबन्धनाः), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (agreeing with गोप्यः)

Prahlāda

Tirtha: Māyā-saras

Type: kund

Listener: Sages/assembly in the māhātmya frame

Scene: Gopīs, joyful and reverent, step into a lotus-filled lake; the air shimmers with a subtle ‘māyā’ radiance. As they bathe, faint chains (symbolic bonds) dissolve into light; Kṛṣṇa’s presence is felt nearby as a guiding, compassionate force.

P
Prahlāda
K
Kṛṣṇa
G
Gopīs
M
Maya (Daitya)

FAQs

Faithfully receiving Bhagavān’s instruction and performing tīrtha-snāna with devotion is portrayed as a means to cut worldly bondage.

Maya-saras (the lake associated with the Daitya Maya) within the Dvārakā sacred landscape described in the Dvārakā Māhātmya.

Snāna (ritual bathing) in the sacred lake, presented as spiritually liberating when done in the Kṛṣṇa-centered tīrtha context.