आवाहनम् । सहस्रकिरण वरद जीवनरूप ते नमः । इति सांनिध्यकरणम् ओंवषट् इत्युच्चार्य सूर्यस्य चरणयुगलं पश्यन् भुवि पद्म्यां पात्रीं निर्वापयेत् पाद्यं तदुच्यते । एवं पाद्यं दत्त्वा बद्धांजलिः सुस्वागतमिति कुर्यात् । स्वागतं भगवन्नेहि मम प्रसादं विधाय आस्यताम् । इह गृहाण पूजां च प्रसादं च धिया कुरु । तिष्ठ त्वं तावदत्रैव यावत्पूजां करोम्यहम्
āvāhanam | sahasrakiraṇa varada jīvanarūpa te namaḥ | iti sāṃnidhyakaraṇam oṃvaṣaṭ ityuccārya sūryasya caraṇayugalaṃ paśyan bhuvi padmyāṃ pātrīṃ nirvāpayet pādyaṃ taducyate | evaṃ pādyaṃ dattvā baddhāṃjaliḥ susvāgatamiti kuryāt | svāgataṃ bhagavannehi mama prasādaṃ vidhāya āsyatām | iha gṛhāṇa pūjāṃ ca prasādaṃ ca dhiyā kuru | tiṣṭha tvaṃ tāvadatraiva yāvatpūjāṃ karomyaham
招請(āvāhana):「千の光を放ち、恩寵を授け、御身そのものが生命である御方よ—あなたに敬礼いたします。」かくして神の臨在を成就する。次いで「オーム・ヴァシャット」と唱え、スーリヤの両足を見つめつつ、地に置いた蓮印の器に水を注ぐ—これをパードヤ(足洗いの水)という。パードヤを捧げたのち、合掌して「ようこそ」と申し上げる。「ようこそ、バガヴァーン。おいでください—ご加護を垂れ、どうぞお座りください。ここにこの供養と供物をお受け取りになり、慈しみの御心でご加被ください。私がプージャーを行う間、ここにお留まりください。」
Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced)
Tirtha: Sūrya-pūjā (āvāhana with pādya)
Type: kshetra
Scene: Close-up ritual choreography: a lotus-emblazoned vessel on the ground; the devotee gazes at Sūrya’s feet (symbolic/visualized), utters ‘Oṃ vaṣaṭ’, pours pādya, then folds hands and speaks words of welcome, inviting the deity to be seated and remain for the duration of worship.
True worship begins by inviting the deity with reverence, then offering hospitality (welcome, foot-water, seat) as one would to an honored guest.
No specific tīrtha is named; the passage teaches a portable, orthodox procedure for Sūrya worship.
Perform āvāhana with a mantra, utter “Oṃ vaṣaṭ,” offer pādya into a lotus-marked vessel, then verbally welcome and request Sūrya to remain during the pūjā.