Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 128

महीदोहे महानंदसंदोहे विश्वमोहिनि । जातासि सरितां राज्ञि पापं हर महीद्रवे । इत्यर्घ्यमंत्रः

mahīdohe mahānaṃdasaṃdohe viśvamohini | jātāsi saritāṃ rājñi pāpaṃ hara mahīdrave | ityarghyamaṃtraḥ

「大地を乳搾りして生まれし女神よ、偉大なる歓喜の宝蔵、諸世界を惑わす者よ。河川の女王よ、汝は現れ出でたり—流れゆくマヒー(Mahī)よ、罪を除き給え。」—これがアルギャ供水の真言(arghya-mantra)である。

महीदोहेin the milking/flow of the earth
महीदोहे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमही-दोह (प्रातिपदिक; मही + दोह)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; तत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुषः)
महानन्दसंदोहेin the great mass of bliss
महानन्दसंदोहे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहानन्द-संदोह (प्रातिपदिक; महा + आनन्द + संदोह)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; कर्मधारय-समास (महानन्दः एव संदोहः)
विश्वमोहिनिO enchantress of the world
विश्वमोहिनि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविश्व-मोहिनी (प्रातिपदिक; विश्व + मोहिनी)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुष-समास (कर्मधारय/उपपद-भावः: विश्वं मोहयति इति)
जातासिyou are born / have arisen
जातासि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√जन् (धातु) + जात (कृदन्त) + असि (अस्, तिङन्त)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद; रूपम्: जाताऽसि (= जाता असि), क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त + अस्-धातोः वर्तमान
सरिताम्of rivers
सरिताम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन
राज्ञिO queen
राज्ञि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराज्ञी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
हरremove
हर:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√हृ (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद
महीद्रवेin the earth’s flow/stream
महीद्रवे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमही-द्रव (प्रातिपदिक; मही + द्रव)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; तत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुषः)
इतिthus
इति:
Discourse marker (Vakyopanyasa/वाक्योपन्यास)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्ति-सूचक अव्यय (quotative particle)
अर्घ्यमंत्रःthe arghya-mantra (offering formula)
अर्घ्यमंत्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअर्घ्य-मन्त्र (प्रातिपदिक; अर्घ्य + मन्त्र)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; तत्पुरुष-समास

Lomaharṣaṇa (Sūta), deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative style

Tirtha: Mahīsāgara-saṅgama

Type: sangam

Scene: A pilgrim at dawn stands at the river’s mouth where fresh water meets the sea, offering arghya with cupped hands to the personified goddess Mahī rising from the waters, surrounded by lotuses and shimmering foam.

M
Mahī (river as goddess)
A
Arghya-mantra
P
Pāpa (sin)

FAQs

Approaching the river as a divine mother and offering arghya with prayer is taught as a means of pāpa-kṣaya (sin-removal).

Mahī river (and by context, its sacred bathing zones including the ocean confluence).

Use this as the arghya-mantra while making a water offering to Mahī during worship/bathing.