Shloka 38

आभिद्यमानाः कुंतैश्च भिद्यमानाश्च सायकैः । इतश्चेतश्च धावंतः क्रंदमाना निराश्रयाः

ābhidyamānāḥ kuṃtaiśca bhidyamānāśca sāyakaiḥ | itaścetaśca dhāvaṃtaḥ kraṃdamānā nirāśrayāḥ

槍に貫かれ、矢に射抜かれて、彼らはあちらこちらへ走り回り、泣き叫び、寄る辺なき者となった。

आभिद्यमानाःbeing struck/split (upon)
आभिद्यमानाः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-भिद् (धातु)
Formवर्तमानकाले कर्मणि-प्रयोगे शतृ/शानच्-प्रत्ययान्तः वर्तमानकृदन्तः (Present passive participle); पुल्लिङ्गे प्रथमा (1st) बहुवचनम्
कुन्तैःby spears
कुन्तैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकुन्त (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; तृतीया (3rd/करण) बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
भिद्यमानाःbeing split
भिद्यमानाः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootभिद् (धातु)
Formवर्तमानकाले कर्मणि-प्रयोगे शानच्-प्रत्ययान्तः वर्तमानकृदन्तः (Present passive participle); पुल्लिङ्गे प्रथमा (1st) बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
सायकैःby arrows
सायकैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसायक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; तृतीया (3rd/करण) बहुवचनम्
इतस्from here/this way
इतस्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइतस् (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
चेतस्from there/that way
चेतस्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootचेतस् (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
धावन्तःrunning
धावन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootधाव् (धातु)
Formवर्तमानकाले परस्मैपदे शतृ-प्रत्ययान्तः वर्तमानकृदन्तः (Present active participle); पुल्लिङ्गे प्रथमा (1st) बहुवचनम्
क्रन्दमानाःcrying out
क्रन्दमानाः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootक्रन्द् (धातु)
Formवर्तमानकाले आत्मनेपदे शानच्-प्रत्ययान्तः वर्तमानकृदन्तः (Present active participle); पुल्लिङ्गे प्रथमा (1st) बहुवचनम्
निराश्रयाःwithout refuge, helpless
निराश्रयाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिर्-आश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा (1st) बहुवचनम्; विशेषणम्

Suta Goswami (narrating to the sages at Naimisharanya)

Tattva Level: pasha

Shiva Form: Paśupatinātha

FAQs

It highlights the helplessness of beings caught in suffering and fear, pointing—through contrast—to the Shaiva Siddhanta principle that only Pati (Lord Shiva) is the ultimate refuge when worldly supports fail.

The verse depicts the collapse of external shelter; Linga-worship and Saguna Shiva devotion embody śaraṇāgati—turning to Shiva as the stable center beyond change, where protection is sought not in weapons or allies but in the Lord.

Practice śaraṇāgati through japa of the Panchakshara mantra “Om Namaḥ Śivāya,” mentally offering fear and pain into Shiva’s protection; if following Shaiva custom, accompany with Tripuṇḍra (bhasma) and Rudrāksha as reminders of detachment and refuge.