Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 88, Shloka 8

रामशय्यादर्शनम्

Bharata Beholds Rama’s Forest Bed

प्रासादाग्रविमानेषु वलभीषु च सर्वदा।हैमराजतभौमेषु वरास्तरणशालिषु।।2.88.5।।पुष्पसञ्चयचित्रेषु चन्दनागरुगन्धिषु।पाण्डुराभ्रप्रकाशेषु शुकसङ्घरूतेषुच।।2.88.6।।प्रासादवरवर्येषु शीतवत्सु सुगन्धिषु।उषित्वामेरुकल्पेषु कृतकाञ्चन भित्तिषु।।2.88.7।।गीतवादित्रनिर्घोषैर्वराभरणनिस्स्वनैः।मृदङ्गवरशब्दैश्च सततं प्रतिबोधितः।।2.88.8।।वन्दिभिर्वन्दितः काले बहुभि स्सूतमागधैः।गाथाभिरनुरूपाभि स्स्तुतिभिश्च परन्तपः।।2.88.9।।

prāsādāgravimāneṣu valabhīṣu ca sarvadā |

haimarājatabhaumeṣu varāstaraṇaśāliṣu ||

puṣpasañcayacitreṣu candanāgarugandhiṣu |

pāṇḍurābhraprakāśeṣu śukasaṅgharuteṣu ca ||

prāsādavaravaryeṣu śītavatsu sugandhiṣu |

uṣitvā merukalpeṣu kṛtakāñcanabhittiṣu ||

gītavāditranirghoṣair varābharaṇanissvanaiḥ |

mṛdaṅgavaraśabdaiś ca satataṃ pratibodhitaḥ ||

vandibhir vanditaḥ kāle bahubhiḥ sūtamāgadhaiḥ |

gāthābhir anurūpābhiḥ stutibhiś ca parantapaḥ ||

敵を屈するラーマは、つねに壮麗なる宮殿の楼閣・上室に住まわれた。金銀を嵌めた床には最上の敷物が重ねられ、花の山に飾られ、白檀とアガルの香が満ちていた。その宮殿の高みは淡き白雲のごとく輝き、鸚鵡の群れの声がこだました。涼やかで芳しく、壁は黄金のごとく、須弥山にも比すべき威容を備えていた。そこでは歌と楽器の響き、装身具のかすかな鳴り、そして優れた太鼓の音により、彼は絶えず目覚めさせられた。しかるべき時刻には、多くの詩人、系譜を司る者、讃歌の人々が、ふさわしい歌と賛辞をもって彼を寿いだ。

गीतsong(s)
गीत:
विशेषण-पूर्वपद (instrumental phrase qualifier)
TypeNoun
Rootगीतम् (√गै (धातु) → क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; प्रातिपदिक: गीत)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपदत्वे अव्यक्तविभक्ति) — neuter; nominative/accusative singular (as prior member in compound)
वादित्रmusical instrument(s)
वादित्र:
विशेषण-पूर्वपद (instrumental phrase qualifier)
TypeNoun
Rootवादित्रम् (√वद्/√वाद् (धातु) → तृन्/इत्र-प्रत्यय; प्रातिपदिक: वादित्र)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपदत्वे अव्यक्तविभक्ति) — neuter; nominative/accusative singular (as prior member in compound)
निर्घोषैःby loud sounds/noises
निर्घोषैः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootनिर्घोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया बहुवचन — masculine; instrumental plural
वरexcellent
वर:
विशेषण-पूर्वपद
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपदत्वे अव्यक्तविभक्ति) — as prior member in compound
आभरणornament(s)
आभरण:
सम्बन्ध-पूर्वपद
TypeNoun
Rootआभरणम् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपदत्वे अव्यक्तविभक्ति) — neuter; as prior member in compound
निस्स्वनैःby tinklings/resonances
निस्स्वनैः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootनिस्स्वन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया बहुवचन — masculine; instrumental plural
मृदङ्गdrum (mṛdaṅga)
मृदङ्ग:
विशेषण-पूर्वपद
TypeNoun
Rootमृदङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपदत्वे अव्यक्तविभक्ति) — masculine; as prior member in compound
वरexcellent
वर:
विशेषण-पूर्वपद
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपदत्वे अव्यक्तविभक्ति) — as prior member in compound
शब्दैःby sounds
शब्दैः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootशब्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया बहुवचन — masculine; instrumental plural
and
:
समुच्चय (coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सततम्always/constantly
सततम्:
क्रियाविशेषण (adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootसततम् (अव्यय/नपुंसक-रूपेण क्रियाविशेषण)
Formकाल/आवृत्ति-वाचक क्रियाविशेषण-अव्यय (adverb of frequency)
प्रतिबोधितःawakened
प्रतिबोधितः:
कर्मणि-क्रिया/विधेय (predicate: ‘was awakened’)
TypeVerb
Rootप्रतिबोधित (√बुध् (धातु) + प्रति-उपसर्ग; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन — masculine; nominative singular; predicate participle

How could Rama, the best among men used to a bed made of a pile of excellent spreads and overspread with deer skin, sleep on the bare ground?

R
Rama
M
Mount Meru
P
Parrots (śuka-saṅgha)
S
Sandalwood (candana)
A
Agaru (aloeswood)
D
Drum (mṛdaṅga)
B
Bards (sūta, māgadha)
P
Palaces (prāsāda)

FAQs

The verse underscores the moral contrast between rightful royal dignity and forced deprivation. Dharma is framed as the proper order of life: when a righteous person is displaced from his rightful station, society experiences ethical rupture.

Bharata recalls Rama’s former life of royal refinement to heighten the tragedy of Rama’s exile and to underline how unnatural and unjust the reversal feels.

Rama’s worthiness (arhatā) by implication—he was honored by the best of courtly culture—alongside Bharata’s deep remorse and sense of responsibility.