Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 22, Shloka 10

अभिषेक-निवृत्ति-उपदेशः

Withdrawal of the Coronation: Rama’s Counsel to Lakshmana

तस्याऽपि हि भवेदस्मिन्कर्मण्यप्रतिसंहृते।सत्यं नेति मनस्तापस्तस्य तापस्तपेच्च माम्।।।।

tasyāpi hi bhaved asmin karmaṇy apratisaṃhṛte | satyaṃ neti manastāpas tasya tāpas tapec ca mām ||

もしこの事—わが灌頂の準備—が取りやめられぬなら、父上もまた「我が真実の誓いは果たされなかった」との苦悩に焼かれ、その同じ苦しみが私をも悩ませるであろう。

तस्यof him / his
तस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (Genitive singular, masculine)
अपिalso, even
अपि:
सम्बन्ध-बोधक (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः/समुच्चयार्थक-अव्ययम् (particle: also/even)
हिindeed, for
हि:
हेतु/बलवद्भाव-प्रदर्शन (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपातः (emphatic/causal particle)
भवेत्would occur / would be / would arise
भवेत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम् (may be/would be)
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
अधिकरण (सप्तमी)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (Locative singular, neuter)
कर्मणिin the act/deed (rite, consecration)
कर्मणि:
अधिकरण (सप्तमी)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (Locative singular, neuter)
अप्रतिसंहृतेnot withdrawn / not retracted
अप्रतिसंहृते:
विशेषण (अधिकरणे)
TypeAdjective
Rootअ-प्रतिसंहृत (कृदन्त-प्रातिपदिक; प्रति+सम्+हृ (धातु) + क्त; नञ्-प्रत्ययेन निषेधः)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त विशेषणम्; नपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (past passive participle used adjectivally; Locative singular, neuter; agreeing with कर्मणि)
सत्यम्true / truth
सत्यम्:
कर्म (उक्तिविषयः)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Nominative/Accusative singular, neuter; here as quoted content)
not
:
निषेध (निपात)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation particle)
इतिthus, thinking/quoting
इति:
वाक्य-सम्बन्ध (उक्ति-चिह्न)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्ययम्/वाक्यसमाप्तिसूचकः (quotative particle: thus)
मनस्तापःmental anguish
मनस्तापः:
कर्ता (भवेत्)
TypeNoun
Rootमनस् + ताप (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (मनसः तापः); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (Nominative singular, masculine)
तस्यof him / his
तस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (Genitive singular, masculine)
तापःpain, torment
तापः:
कर्ता (तपेत्)
TypeNoun
Rootताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (Nominative singular, masculine)
तपेत्would torment / would afflict
तपेत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootतप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम् (would torment/burn)
and
:
समुच्चय (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: and)
माम्me
माम्:
कर्म (तपेत्)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular; 1st person pronoun)

If the preparations for the consecration are not withdrawn, my father will suffer mental agony for the fear that his word has not come true and his agony will torment me.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
D
Daśaratha

FAQs

The verse foregrounds Satya as dharma: Rāma prioritizes the integrity of his father’s pledged word, valuing truthfulness over personal gain.

Rāma explains why the coronation preparations must be stopped: continuing them would intensify Daśaratha’s anguish about keeping his promise.

Rāma’s empathy and filial responsibility—he feels his father’s moral pain as his own.