HomeRamayanaAranya KandaSarga 2Shloka 24
Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

Virādha-saṃvādaḥ — Encounter with Virādha in the Daṇḍakāraṇya

Aranya Kanda, Sarga 2

शरेण निहतस्याद्य मया क्रुद्धेन रक्षसः।विराधस्य गतासोर्हि मही पास्यति शोणितम्।।।।

śareṇa nihatasyādya mayā kruddhena rakṣasaḥ |

virādhasya gatāsor hi mahī pāsyati śoṇitam ||3.2.24||

今日、怒りに燃える我が矢に射抜かれ、羅刹ヴィラーダは命尽きて、その血を大地に飲ませるであろう。

śareṇaby an arrow
śareṇa:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootśara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
nihatasyaof the killed
nihatasya:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeVerb
Rootni + √han (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त, पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘of the slain’
adyatoday/now
adya:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootadya (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
mayāby me
mayā:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया, एकवचन
kruddhenaby (me) enraged
kruddhena:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootkruddha (प्रातिपदिक; √krudh-क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषणम् (mayā)
rakṣasaḥof the demon
rakṣasaḥ:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootrakṣas (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
virādhasyaof Virādha
virādhasya:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootvirādha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
gatāsoḥof the lifeless one
gatāsoḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootgata + asu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; बहुव्रीहिः (गताः असवः यस्य = lifeless)
hiindeed
hi:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
mahīthe earth
mahī:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmahī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
pāsyatiwill drink
pāsyati:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootpā (धातु)
Formलृट् (Simple Future), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
śoṇitamblood
śoṇitam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootśoṇita (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन

The earth will drink the blood of Viradha with his life gone, slain by my angry arrow.

L
Lakṣmaṇa
V
Virādha
E
Earth (mahī)

FAQs

Kṣātra-dharma (warrior duty): force is justified when used to stop adharma—here, to protect Sītā and punish violent wrongdoing.

Lakshmana, enraged by Sita’s abduction, declares his intent to kill Viradha immediately.

Courage and protective resolve: Lakshmana channels anger into decisive action for justice.