Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

Brahmā’s Discourse to Mohinī

Harivāsara, Desire, and the Satya-Test of Rukmāṅgada

हरिरिति सहसा ये संगृणंतिच्छलेन जननिजठरमार्गात्ते विमुक्ते विमुक्ता हि मर्त्याः । मम पटविलिपिं ते नो विशंति प्रवीणा दिविचरवरसंघैस्ते नमस्या भवन्ति ॥ ६ ॥

haririti sahasā ye saṃgṛṇaṃticchalena jananijaṭharamārgātte vimukte vimuktā hi martyāḥ | mama paṭavilipiṃ te no viśaṃti pravīṇā divicaravarasaṃghaiste namasyā bhavanti || 6 ||

たとえ咄嗟の衝動で「ハリ(Hari)」の御名を—口実としてであっても—唱えるだけで、死すべき者は母胎を巡る道より解き放たれ、まことに解脱する。巧みなる者は我が記録と刻印の領域に入らず、天上の高貴なる群れにより礼拝されるに至る。

हरिःHari (Vishnu)
हरिः:
सम्बोधन/उद्धरण-शब्द (नामोच्चारण)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
इतिthus
इति:
वाक्य-सम्बन्ध (quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्ति/quotative particle (अव्यय)
सहसाsuddenly, at once
सहसा:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb)
येwho (those who)
ये:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (relative pronoun)
संगृणन्तिthey utter/recite (praise)
संगृणन्ति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootसम्+गॄ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
च्छलेनby a pretext, by trick
च्छलेन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootछल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
जननिof the mother
जननि:
सम्बन्ध (genitive relation)
TypeNoun
Rootजननी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुषे पूर्वपद-रूप (genitive sense in compound), एकवचन-सम्बन्ध
जठरwomb/belly
जठर:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootजठर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुषे पूर्वपद-रूप (genitive sense in compound)
मार्गात्from the path/way
मार्गात्:
अपादान (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
तेthey
ते:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (demonstrative pronoun)
विमुक्तेfreed, released
विमुक्ते:
कर्तृविशेषण (predicate adjective)
TypeVerb
Rootवि+मुच् (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण-रूप
विमुक्ताःindeed freed
विमुक्ताः:
कर्तृविशेषण
TypeVerb
Rootवि+मुच् (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; पुनरुक्ति-बल
हिindeed, for
हि:
वाक्य-सम्बन्ध (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
मर्त्याःmortals
मर्त्याः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ममmy
मम:
सम्बन्ध (Possessor/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
पटcloth, fabric
पट:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootपट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुषे पूर्वपद-रूप (genitive sense in compound)
विलिपिम्writing/inscription (record)
विलिपिम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविलिपि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
तेthey
ते:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
not
:
वाक्य-निषेध
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध (negation particle)
विशन्तिthey enter
विशन्ति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootवि+श् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
प्रवीणाःskilled, adept
प्रवीणाः:
कर्तृविशेषण
TypeAdjective
Rootप्रवीण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
दिविin heaven
दिवि:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदिव् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; समासे पूर्वपद-रूप
चरdweller, moving being
चर:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootचर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, समासे पूर्वपद-रूप (agent noun: mover/dweller)
वरexcellent, best
वर:
विशेषण
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, समासे पूर्वपद-रूप; विशेषण (श्रेष्ठ)
संघैःby groups/hosts
संघैः:
सह/करण (association/instrument)
TypeNoun
Rootसंघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
तेthey
ते:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
नमस्याःworthy of reverence
नमस्याः:
कर्तृविशेषण
TypeAdjective
Rootनमस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; साध्य/योग्य-विशेषण (worthy of being bowed to)
भवन्तिthey become
भवन्ति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद

Sanatkumara (teaching Narada in dialogue on Vishnu-bhakti and the power of the divine name)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: adbhuta

V
Vishnu (Hari)

FAQs

It declares the extraordinary salvific power of Hari-nāma: even an impulsive or incidental utterance can cut off rebirth and place the devotee beyond the jurisdiction of death’s record-keepers, indicating direct liberation through Vishnu’s name.

Bhakti is shown as accessible and name-centered: remembrance and utterance of “Hari” itself becomes the decisive act of surrender, not dependent on elaborate qualifications—highlighting nāma as the quickest bridge to moksha.

The verse implicitly emphasizes correct recitation and remembrance (linked with Śikṣā—phonetics/pronunciation) as spiritually potent, though it is primarily a bhakti teaching rather than a technical Vedāṅga instruction.