Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

The Greatness of Puruṣottama

Aṣṭākṣarī Maṇḍala-Pūjā and Nyāsa

मया निवेदितो भक्त्या धूपोऽयं प्रतिगृह्यताम् । अन्नं चतुर्विधं स्वादु रसैः षड्भिः समान्विताम् ॥ ३८ ॥

mayā nivedito bhaktyā dhūpo'yaṃ pratigṛhyatām | annaṃ caturvidhaṃ svādu rasaiḥ ṣaḍbhiḥ samānvitām || 38 ||

私が信愛をもって捧げるこの薫香を、どうかお受け取りください。さらに、六味を具えた甘美なる四種の食供も、どうかお受け取りください。

मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formतृतीया (3rd/instrumental), एकवचन; सर्वनाम
निवेदितःoffered/presented
निवेदितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि-विद् (धातु) → निवेदित (कृदन्त; क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; (धूपः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Hetu/Upaya (हेतु/उपाय)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
धूपःincense
धूपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अयम्this
अयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
प्रतिगृह्यताम्may (it) be accepted
प्रतिगृह्यताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति-ग्रह् (धातु)
Formलोट् (Imperative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग: 'let it be accepted'
अन्नम्food
अन्नम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
चतुर्विधम्fourfold/of four kinds
चतुर्विधम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक) + विध (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (चतुर्णां विधः/प्रकारः); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण (अन्नम्)
स्वादुtasty/sweet
स्वादु:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वादु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण (अन्नम्)
रसैःwith tastes/juices
रसैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
षड्भिःwith six
षड्भिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषष् (संख्याप्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd), बहुवचन; संख्याविशेषण (qualifying रसैः)
समान्वितम्endowed/combined (with)
समान्वितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-आन्-वि (धातु) → समान्वित (कृदन्त; क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण (अन्नम्)

Worshipper/devotee (ritual recitation addressed to the deity)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

FAQs

It frames worship as an act of loving surrender: the devotee formally offers fragrance (dhūpa) and nourishing food (naivedya) and prays for the deity’s acceptance, emphasizing devotion (bhakti) over mere ritual display.

Bhakti is expressed through heartfelt offering—“offered by me with devotion”—where acceptance by the Lord is sought. The verse teaches that devotional intent sanctifies sensory offerings like fragrance and taste.

Ritual application (Kalpa/puja-vidhi) is implied: correct sequencing and wording of offerings (dhūpa, then naivedya), and the traditional concept of ṣaḍ-rasa (six tastes) used when preparing offerings.