Shloka 66

विद्यया मुक्तिदं ज्ञानं प्राप्य यायान्निरंजनम् । गंगातीरे नरो यस्तु नानावृक्षैः समन्वितम् ॥ ६६ ॥

vidyayā muktidaṃ jñānaṃ prāpya yāyānniraṃjanam | gaṃgātīre naro yastu nānāvṛkṣaiḥ samanvitam || 66 ||

聖なる学びによって解脱を与える智慧を得たなら、人は汚れなき至上者へと進むべきである。ガンガーの岸辺、さまざまな樹木に飾られた地に住む者は、そのようである。

विद्ययाby knowledge/learning
विद्यया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (instrumental singular)
मुक्ति-दम्liberation-giving
मुक्ति-दम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्ति + द (प्रातिपदिक; द = ‘giving’)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘ज्ञानम्’ इत्यस्य विशेषणम्; तत्पुरुष-समासः (मुक्तिं ददाति इति)
ज्ञानम्knowledge
ज्ञानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + √आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having obtained’
यायात्should go
यायात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
निरञ्जनम्the stainless (state/realm)
निरञ्जनम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनिरञ्जन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (गन्तव्य/पदविशेषणम्: ‘stainless’)
गङ्गा-तीरेon the bank of the Ganges
गङ्गा-तीरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगङ्गा + तीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (गङ्गायाः तीरम्)
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (relative pronoun)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphasis/contrast)
नाना-वृक्षैःwith various trees
नाना-वृक्षैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootनाना (अव्यय) + वृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय-समासः (नानाविधाः वृक्षाः)
समन्वितम्endowed/filled
समन्वितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + अनु + √इ (धातु) → समन्वित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (कर्म/गन्तव्यस्य विशेषणम्)

Sūta (narrating the Narada Purana’s tirtha-mahātmya passage)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

G
Ganga

FAQs

It links tīrtha-vāsa (dwelling by the Gaṅgā) with the attainment of muktidā jñāna—liberating insight—culminating in reaching the nirañjana (the stainless Supreme), emphasizing purity, sacred environment, and spiritual realization.

While phrased in terms of jñāna, the setting—Gaṅgā-tīra and sacred residence—supports bhakti-practice (japa, pūjā, tīrtha-sevā). In Narada Purana’s tīrtha-mahātmya style, such holy association is a practical aid that ripens devotion into God-centered realization.

The verse primarily highlights jñāna (spiritual knowledge) rather than a specific Vedāṅga; practically, it implies disciplined study and right understanding (supported by Vyākaraṇa for correct recitation and Śikṣā for proper chanting) as aids toward moksha.