Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

Śāpaprāpti (Receiving a Curse) — Mohinī Narrative

तेजोहीनं यथागारं निर्जलं वा घनं यथा । विधूम इव सप्तार्चिर्विरश्मिरिव भास्करः ॥ १८ ॥

tejohīnaṃ yathāgāraṃ nirjalaṃ vā ghanaṃ yathā | vidhūma iva saptārcirviraśmiriva bhāskaraḥ || 18 ||

光なき家、水なき雲、煙なき七焔の火、光線なき太陽—そのように、威光(テージャス)と生命の力が失われれば、ありさまは虚しくなる。

तेजोहीनम्devoid of splendor/light
तेजोहीनम्:
विशेषण (विशेष्य-आगार)
TypeAdjective
Rootतेजस्-हीन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण (आगारम्); समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (तेजसः हीनम्)
यथाas/like
यथा:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
आगारम्a house/building
आगारम्:
उपमान (तुलनायाम्)
TypeNoun
Rootआगार (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपमान
निर्जलम्waterless
निर्जलम्:
विशेषण (विशेष्य-घन)
TypeAdjective
Rootनिर्-जल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (घनम्); समासः नञ्/उपपद-तत्पुरुषः (जलरहितम्)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपात
घनम्a cloud
घनम्:
उपमान (तुलनायाम्)
TypeNoun
Rootघन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपमान (cloud)
यथाas/like
यथा:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
विधूमःsmokeless
विधूमः:
विशेषण (विशेष्य-सप्तार्चिस्)
TypeAdjective
Rootवि-धूम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (सप्तार्चिः); समासः नञ्/उपपद-तत्पुरुषः (धूमरहितः)
इवlike
इव:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानसूचक (particle: 'like/as')
सप्तार्चिःthe seven-flamed (fire)
सप्तार्चिः:
कर्ता/उपमेय (Subject in implied comparison)
TypeNoun
Rootसप्त-अर्चिस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; द्विगु-समासः (सप्त अर्चिषः यस्य)
विरश्मिःrayless
विरश्मिः:
विशेषण (विशेष्य-भास्कर)
TypeAdjective
Rootवि-रश्मि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (भास्करः); समासः नञ्/उपपद-तत्पुरुषः (रश्मिरहितः)
इवlike
इव:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानसूचक
भास्करःthe sun
भास्करः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तृपद (subject)

Narada (didactic narration within Uttara-Bhaga style teaching)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

B
Bhaskara (Sun)
S
Sapta-archis (seven-flamed fire)

FAQs

It teaches that without tejas—inner radiance born of dharma and spiritual practice—life becomes functionally empty, like familiar natural forms stripped of their defining power (light, water, smoke-sign, rays).

By implication, bhakti (especially Vishnu-bhakti) restores and sustains tejas; without devotion and right conduct, one’s spiritual presence loses its luminous force, even if the outer form remains.

The imagery draws on Vaidika ritual understanding of agni (sacrificial fire) and its marks (flame/smoke), aligning with Kalpa (ritual science) as a practical cue: true efficacy is measured by living potency, not mere appearance.