Shloka 80

यद्दुष्करं भूमिपते त्रिलोक्यां नादेयमस्तीह तदिष्टंभावात् । तच्चापि राजेंद्र ददस्व देव्यै मज्जीवितं मज्जननीभवं वा ॥ ८० ॥

yadduṣkaraṃ bhūmipate trilokyāṃ nādeyamastīha tadiṣṭaṃbhāvāt | taccāpi rājeṃdra dadasva devyai majjīvitaṃ majjananībhavaṃ vā || 80 ||

大地の主よ、三界において真に得難いものはありません。真実の善意に動かされるなら、すべては施し得るからです。ゆえに王の中の最勝者よ、その女神にこれをもお与えください――この命そのもの、あるいは私を彼女の子として再び生まれさせてください。

यत्whatever (thing)
यत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग; एकवचन; प्रथमा/द्वितीया (relative ‘whatever/that which’)
दुष्करम्difficult
दुष्करम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुष्कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; एकवचन; प्रथमा/द्वितीया; विशेषण (qualifying यत्)
भूमिपतेO lord of the earth
भूमिपते:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभूमिपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; एकवचन; सम्बोधन (vocative)
त्रिलोक्याम्in the three worlds
त्रिलोक्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रिलोक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; सप्तमी (locative); द्विगु-समासः (त्रयः लोकाः यस्यां/यत्र)
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
आदेयम्to be taken/acceptable
आदेयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआदेय (प्रातिपदिक)
Formकृदन्त-योग्यतार्थक (gerundive/तव्यत्-प्रत्ययार्थे ‘to be taken/acceptable’); नपुंसकलिङ्ग; एकवचन; प्रथमा
अस्तिthere is
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (present); प्रथमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
इहhere
इह:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb): here
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग; एकवचन; प्रथमा (correlative ‘that’)
इष्टम्desired
इष्टम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइष्ट (प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (past passive participle of √इष्/इच्छ् ‘desired’); नपुंसकलिङ्ग; एकवचन; प्रथमा; विशेषण
भावात्because of (your) intention/feeling
भावात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; एकवचन; पञ्चमी (ablative): ‘because of’
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया (accusative)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction: and)
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चयार्थक-अव्यय (also/even)
राजेन्द्रO king of kings
राजेन्द्र:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजेन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; एकवचन; सम्बोधन; षष्ठी-तत्पुरुषः (राज्ञां इन्द्रः)
ददस्वgive
ददस्व:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलोट् (imperative); मध्यमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
देव्यैto the देवी (goddess/lady)
देव्यै:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; चतुर्थी (dative)
मत्my
मत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-प्रातिपदिक ‘मत्’; समासे पूर्वपदत्वेन (as first member in compound)
जीवितम्life
जीवितम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजीवित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया (accusative)
मत्my
मत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-प्रातिपदिक ‘मत्’; समासे पूर्वपदत्वेन
जननीmother
जननी:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजननी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; प्रातिपदिक (समासाङ्ग)
भवम्condition/state
भवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया (accusative); ‘state/being’
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (or)

Unspecified petitioner/speaker addressing a king (rājendra) within the narrative frame

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"karuna","secondary_rasa":"adbhuta","emotional_journey":"From earnest persuasion about the power of goodwill/generosity to an astonishing request: offering one’s life or rebirth as a son."}

D
Devi (a goddess/lady)
R
Raja (king)

FAQs

It elevates inner intention (iṣṭa-bhāva) as the force that makes even the seemingly “ungivable” possible, presenting self-surrender and compassionate granting as a high form of dharma.

The request for one’s own life or rebirth expresses total self-offering; such surrender mirrors bhakti’s core mood—placing oneself entirely at the service of the divine or the revered.

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa, Jyotiṣa, or Kalpa) is taught directly; the practical takeaway is ethical—dāna guided by right intention, a key principle underlying Kalpa-based ritual giving.